Jednou z vecí, ktoré investori posudzujú pri svojich investičných rozhodnutiach, je aj sila alebo kvalita emitenta cenných papierov. Na základe akých informácií môže investor vyhodnotiť emitenta ako dôveryhodného?
Dôveryhodný emitent je taký, pri ktorom po preskúmaní dostupných informácií sa dá predpokladať, že bude schopný a ochotný dodržať svoje záväzky voči investorom. Na to, aby mohol plán naplniť, musí byť ekonomicky zdravý, mať realistický biznis plán a dostatok zdrojov.
Pod zdrojmi máme na mysli tak materiálne, ako aj nemateriálne zdroje.
Z tých materiálnych sú to najmä finančné prostriedky potrebné na financovanie biznis plánu. Investor by si mal položiť otázku, aký finančný mix použije na jeho realizáciu – koľko percent bude tvoriť bankové financovanie, koľko peniaze od investorov a koľko vlastné zdroje spoločnosti. Tieto informácie napovedia veľa o celkovej cene peňazí, s ktorými spoločnosť pracuje a to zasa napovie viac o tom, či je biznis plán spoločnosti realistický, alebo nie.
Z nemateriálnych zdrojov sú to najmä skúsenosti spoločnosti a kvalitný odborný tím.
Pri posudzovaní finančného zdravia spoločnosti je potrebné si najprv ujasniť, či ide o start-up (pri ktorom sa predpokladá vysoká úroveň zadlženia), alebo o spoločnosť s dlhšou históriou.
Ak už má spoločnosť za sebou určitú históriu, investor by si mal preveriť jej minulé hospodárske výsledky, jej majetok a, samozrejme, možné zadlženie, ktoré by zaťažilo budúce aktivity spoločnosti.
Tu je potrebné podotknúť, že zadlženosť spoločnosti nemusí automaticky znamenať niečo zlé. To, že má spoločnosť požičané peniaze, môže byť aj veľmi zlé, ale aj veľmi dobré, všetko záleží na okolnostiach. Ak si spoločnosť požičia príliš veľa, respektíve príliš draho, bez toho, aby to malo oporu v biznis pláne, môže ju to ohroziť. Ak ale získa veľkú časť peňazí v podobe lacného úveru od banky, môže to byť aj ukazovateľom jej dôveryhodnosti a zdravia. Všetko záleží na tom, či konkrétny biznis plán spoločnosti „znesie“ konkrétne dlhy firmy, alebo nie.
Dôležité je vnímať si širší kontext. Investor by si mal položiť otázku, či posudzuje jednu samostatnú spoločnosť, alebo budú jeho peniaze smerovať do širšej skupiny firiem, ktoré podnikajú v spolupráci. Alebo či biznis plán, do ktorého poputujú jeho peniaze, je postavený na jednom projekte, alebo rozdelený medzi viaceré odlišné projekty. V takom prípade dokáže spoločnosť stratu v jednom projekte kompenzovať úspechom iného projektu. Dôležité je tiež vedieť, či peniaze od investorov tvoria primeranú časť investičného mixu konkrétneho emitenta a majú realistický výnos a termín splatnosti tak, aby biznis plán stále dával zmysel.
Kde môže investor tieto informácie o spoločnosti získať? Podľa zákona musí emitent pre cenné papiere, ktoré sú predmetom verejnej ponuky, vydávať predajný prospekt. Ten obsahuje najdôležitejšie informácie na jednom mieste.
Investor môže informácie čerpať aj z verejne dostupných zdrojov – z listov vlastníctva na katastri nehnuteľností, z účtovných závierok firiem zverejnených v zbierke listín, z užitočných stránok, akými sú napr. finstat.sk, rôzne registre dlžníkov a podobne.
Transparentní a dôveryhodní emitenti nemajú problém s tým, aby investora oboznámili s projektami a biznis plánmi do takej hĺbky, aby mohol uskutočniť zodpovedné investičné rozhodnutie a tiež mu fundovane odpovedia na otázky, ktoré sme v tomto článku načrtli.
Robia to spravidla prostredníctvom zazmluvnených obchodníkov s cennými papiermi a finančných agentov, ktorí ich cenné papiere distribuujú a ktorých licenciu si investor môže overiť na stránke Národnej banky Slovenska.
