Každý, kto má k dispozícii voľné finančné prostriedky sa musí rozhodnúť, ako s nimi naloží. Peniaze môže buď sporiť, investovať, podnikať alebo s nimi špekulovať. Dnes si povieme niečo o sporení a o tom, v čom sa líši od investovania, podnikania alebo špekulovania.
Základným rozdielom je, že sporenie nemá ambíciu náš majetok zveľadiť, ale ho len čo najbezpečnejšie uložiť pre budúce použitie. Z tradičného trojuholníka investovania sa pri sporení kladie maximálny dôraz na bezpečnosť. Z toho automaticky vyplýva, že sa sporením sú spojené nízke výnosy, zvyčajne hlboko pod úrovňou inflácie. Keď k inflácii pripočítame aj poplatky, ktoré pri sporeniach platíme finančným inštitúciám, výsledné zhodnotenie môže byť aj nulové, či dokonca záporné. To znamená, že reálna hodnota našich úspor postupne klesá.
Výhodou sporenia je jeho mimoriadna bezpečnosť. Za ústupok na strane výnosov dostávajú sporitelia naozaj veľké bezpečnostné záruky. Dôležitou súčasťou tejto ochrany je Fond ochrany vkladov, ktorý slúži pre banky ako akési poistenie. Banky do neho povinne prispievajú a v prípade, že by neboli schopné vydať klientovi jeho peniaze, fond klienta odškodní až do výšky 100 000 eur súhrnne za všetky vklady v jednej banke. Ak má klient viacero vkladov vo viacerých bankách, ochrana 100 000 eur sa vzťahuje na každú banku jednotlivo.
Takýmto spôsobom sú chránené sporiace produkty ako napríklad vklady na bežných účtoch, termínovaných vkladoch, vkladných knižkách a sporiacich účtoch na meno, vrátane stavebného sporenia. Pod Fond ochrany vkladov nespadajú investičné produkty, čiže napríklad dôchodkové sporenie, investičné poistenia, dlhopisy, akcie a podobne.
Likvidita u sporiacich produktov môže byť rôzna. Ak si vyberieme sporiaci produkt s obmedzenou likviditou, napríklad termínovaný účet alebo dlhodobejšie sporenie, získame za to o niečo vyšší výnos, ale pri zachovaní stále rovnako vysokej miery bezpečnosti.
Najlikvidnejšie sú bežné účty. Peniaze na nich uložené sú nám prakticky kedykoľvek k dispozícii. Preto je dobré držať si na nich peniaze na najbližšiu spotrebu a menšiu nevyhnutnú rezervu. Tu by to ale malo končiť. Nemali by sme sporiť príliš veľa, rovnako, ako by sme nemali príliš veľa ani míňať.
Peniaze, ktoré sa nám podarí ušetriť nad rámec základnej rezervy, by mali pre nás pracovať. Mali by byť schopné minimálne kompenzovať infláciu a ideálne aj produkovať reálny zisk. A toto už sporenie nedokáže. Dokáže to iba podnikanie, investovanie a aj špekulovanie. A práve o nich si povieme nabudúce.
