Na slovenskom trhu investícií je vizionárom. Podniká obchodné kroky, z ktorých by sa iným roztriasli kolená a šialené nápady pretavuje do projektov, do ktorých Slováci nadšene investujú. Šéf investičnej skupiny Proxenta Pavol Kožík vysvetľuje, prečo mu slovenský trh nestačí, ako sa dá konkurovať silným lokálnym hráčom a prinášať klientom potenciál dvojciferných výnosov.
Na slovenskom trhu s investíciami pôsobíte už takmer 15 rokov. Kde sa vo svojom vývoji aktuálne nachádzate?
Dnes už máme založené desiatky firiem, aktivity aj mimo Slovenska, na Kube, a snažíme sa vzhliadať aj k iným destináciám. Tešíme sa z toho, že rastieme a snažíme sa všade hľadať prípadné nedostatky, aby nás neprekvapili.
A nachádzate ich?
Vždy, keď človek chce, tak niečo nájde. Máme pomerne dobrú sebareflexiu a náš tím si odškrtáva prípadné nedostatky jeden za druhým. Povedali sme si, že v najbližších dvoch rokoch odstránime, čo je odstrániteľné a nastavíme, čo je nastaviteľné, aby bol rast firmy najmä príjemný bez nečakaných a negatívnych prekvapení. Posilňujeme sa personálne, konfrontujeme sa s tým, či sme alebo nie sme zaujímavý brand pre pracovný trh a potenciálnych kolegov. Zatiaľ, našťastie, dostávame pozitívne signály a kvalitných nových spolupracovníkov.
Ste aktuálne treťou najväčšou investičnou skupinou na Slovensku. Stačí vám to?
Áno, ale zároveň sa chceme stále zlepšovať. Považujem nás za alternatívu všetkého, čo klient už vyskúšal, a preto ponúkame produkty, ktoré inde nenájde. Táto stratégia sa nám vypláca a počet klientov nám stále narastá, či už sme v období covidovom, postcovidovom, aktuálnom alebo inflačnom, a to o niečom svedčí.
Investičné skupiny na Slovensku aj vo svete majú vo svojich logách a materiáloch snáď všetkých predátorov sveta, či už žralokov, šelmy alebo iné dravce. Platí takáto asociácia so „zabijáckym inštinktom“ v tomto biznise aj dnes?
My si prívlastok žiadnej šelmy nedávame. Nás možno viac vystihuje práve kubánsky kolibrík, ktorý je síce najmenší na svete, ale pritom najrýchlejší a najšikovnejší. Snažíme sa, aby sme neboli najmenší. Už pred 14 rokmi, keď sa rodila myšlienka tohto biznisu a samotná firma, sme si jasne stanovili ciele, kam sa chceme dostať. S odstupom toľkých rokov považujem za mimoriadne správne rozhodnutie, že sme si zaumienili dostať sa v rámci nášho trhu do určitého stredu. Áno, sú tu žraloci, ktorých vieme jasne identifikovať, ale buďme realisti. Tam sa my už asi nedostaneme, no nikdy sme takú ambíciu ani nemali. No nechceme byť ani tam, kde sme boli na začiatku, ako malý podnik. Dosť nám pomohol pád Arca Capital, ktorá bola naším konkurentom. Nezvládli to, pokazili to a už tu nie sú. S tými, ktorí u nás doposiaľ pôsobia, si do kapusty nelezieme, snažíme sa navzájom sa rešpektovať. Aj vďaka tomu všetkému rastieme.
Nás možno viac vystihuje práve kubánsky kolibrík, ktorý je síce najmenší na svete, ale pritom najrýchlejší a najšikovnejší.
Investičné skupiny, najmä v našich zemepisných šírkach, si ľudia často spájajú s oligarchami, mocenskými hrami, škandálmi, médiá ich ostro sledujú a mnoho ľudí má voči nim predsudky. Nepracuje sa vám v takomto mentálnom rozpoložení spoločnosti ťažko?
Dnes takéto predsudky môžu mať opodstatnenie. Keď sa u nás termín „investičná skupina“ začal používať, písali sa roky 2008 – 2009. Vtedy mi marketéri radili nazvať firmu tak, ako chcem, aby po čase vyzerala. Preto sme sa aj my už od začiatku nazvali investičnou skupinou. Najmä mladšia generácia alebo médiá môžu tento pojem dnes vnímať negatívne. No klienti, ktorí k nám prichádzajú, nás často sledujú dlhé roky a na základe toho si nás vyberú. Je to pre nás signál, že to robíme dobre a sme pre nich spoľahlivý partner, ktorému môžu zveriť peniaze.
Čím sa snažíte získať dôveru klientov?
Máme dobré referencie, spokojných existujúcich klientov, stabilný kvalitný tím maklérov a brokerov, ktorí informácie podávajú jasne, pravdivo, zrozumiteľne a vždy aktuálne. Týmto sa od konkurencie líšime.
Čo je váš recept na úspech?
V prvom rade dbáme na to, aby sa u nás nekradlo a neklamalo. Môže to vyznieť ako klišé, ale v dnešnom svete si to treba vedieť povedať nahlas a treba si na to dávať pozor. V tomto biznise sa možno ľahko stretnúť s klamstvom. My ale nazývame veci výrazmi, akými ich nazývať treba. Na rozdiel od mnohých iných, ktorí veci často prikrášľujú, fabulujú, zahmlievajú. A nikdy sme neohovárali konkurenciu. Na trhu je to časté, spätná väzba prichádza aj od klientov a vieme, že nekalé praktiky v našom trhovom prostredí existujú a často nás ohovárajú. My sa snažíme presviedčať klientov výsledkami a prístupom. Ide o dlhšiu a tŕnistejšiu cestu, no je istejšia.
Mnohí investovanie odkladajú práve z obavy, že budú podvedení, či z nevedomosti. Je strach z investovania dnes ešte opodstatnený?
Z pohľadu firiem, do ktorých investujete, môže byť. Nech si investor vyberie kohokoľvek, je dôležité, aby mal dobré referencie. Začínať s niekým, kto včera otvoril brány investorského sveta, nie je správne. Môžete to spraviť, ak vám zainvestovaná suma nebude chýbať, keby ste o ňu zajtra prišli. Peniaze, ktoré majú slúžiť ako úspory, prípadne ďalšia investícia, je potrebné zveriť niekomu so silným menom, referenciami a výsledkami.
Ako by ste opísali slovenských investorov?
Priemerný vek slovenského investora je vyšší ako 50 rokov, ide teda o konzervatívnejších investorov s nižšími investovanými sumami. Sme nastavení tak, že peniaze najprv musíme mať zarobené a až potom ich môžeme investovať. Slovenský investor je však dôverčivý.
Robí chybu?
V mnohých prípadoch áno. Odporúčal by som mu menej dôverovať, viac vyhľadávať informácie, zisťovať si ich, počkať si s investíciou, venovať viac času analýze spoločnosti a produktu a až potom investovať. To ide ruka v ruke s finančnou gramotnosťou, ktorá je u nás nižšia. Aj my sa preto snažíme klientov vzdelávať. Primárne tu ale zlyháva štát. Začať s finančnou edukáciou by sa malo už v škôlkach. Keď sa budú deti učiť od útleho veku do dospelosti, čo s peniazmi, žiadny šarlatán ich neoklame.
Aký investor ste vy? Investujete aj do konkurencie na Slovensku?
Nie. Nevedel som si to predstaviť. Investície mám vo vlastnej firme, aj moja rodina. Snažím sa rozkladať si svoje portfólio a riadim sa formulkou, ktorá síce znie otrepane, no je pravdivá – neinvestovať do jednej veci, jedného „košíka“ a ani do jednej firmy. Príkladom potenciálneho rizika je práve Arca Capital, ktorá mala výborne našliapnuté byť silnou firmou a zrazu neexistuje. Zanechala za sebou veľké dlhy a veľa sklamaných klientov, ktorí prišli o svoje úspory. Ja preto investujem aj do nehnuteľností, aktív a aj komodít. Vyberám si medzi firmami a investíciami, ktorým rozumiem a venujem rozhodnutiu, kam a ako zainvestovať, čas.
Môže investovanie priniesť človeku finančnú slobodu?
Mne prináša túto slobodu podnikanie. Som ochotný vydržať všetko to, čo vydržím práve preto, aby mi na moju slobodu nikto nesiahol. Verím, že investovanie prináša rovnaký pocit. Čím ste pri investícii úspešnejší, tým viac sa tento pocit umocňuje. Jedného dňa sa možno ani nemusíte zamestnať, pretože ste vďaka investovaniu dosiahli úroveň takej slobody a pasívneho príjmu, ktoré vám to dovolia.
Keď sa klient pozrie na vaše portfólio, zistí, že je veľmi rôznorodé – cukrovinky na Kube, development, k tomu aktíva – ako to ide dokopy?
Dokopy to nejde, a tak sme to aj chceli. Boli sme k tomu nútení. Keď sme začali developovať a konfrontovali sme sa so slovenskou realitou, museli sme otvoriť ďalšie segmenty práve preto, aby skupina dokázala ďalej existovať.
Prečo development nestačí?
Ak ste na Slovensku len developer, máte zásadný problém s tým, že ste v područí tretích strán, ktoré si vás prehadzujú ako horúci zemiak a robia si, čo chcú. Je to tvrdá realita, ktorou sa síce dá prekľučkovať a vytvoriť produkt v podobe bytu, ale je to veľmi zdĺhavé. Kým sa dostanete k stavebnému povoleniu, môže sa vám stať, že na nejakom bytovom projekte ani nezarobíte. Je to biznis najmä pre silných a odvážnych, ktorí si dokážu popritom vyplniť svoj čas aj ďalšími nápadmi, ako v našom prípade. Preto v segmente developmentu ostávame, ale snažíme sa hľadať aj alternatívy.
Ste jediný slovenský investor, ktorý zainvestoval do zahraničného projektu, akým je Kuba. Aká je reakcia konkurencie na tento krok? Je to prípadné dláždenie chodníka k podobným investíciám pre ostatných?
Bol by som veľmi rád, keby sa našli aj ďalšie firmy, ktoré by chceli investovať na Kube. Tamojší trh je dostatočne veľký a hladný, aby dokázal uspokojiť apetít viacerých. Čím viac nás tam bude, tým lepšie pre podnikanie. Už sa nám hlásia rôzni podnikatelia s ambíciou vyvíjať aktivity na Kube. Keby sa ale niekto rozhodol, že nám ide na Kubu konkurovať, neviem si to predstaviť. Procesy trvajú veľmi dlho a vyžaduje si to veľkú trpezlivosť, obchodnú zručnosť a námahu.
Ako to na Kube aktuálne vyzerá?
Kuba sa liberalizuje, dolarizuje, trh sa čoraz viac otvára a nám sa otvárajú obchodné príležitosti. Dnes sme v procese výroby, produkty sa už konzumujú, dostávajú sa aj do kubánskych obchodov. Začali sme nimi zásobovať armádu, ministerstvo vnútra, pokračujeme v hotelových rezortoch a chceme sa dostať aj do obchodných reťazcov. Aktuálne vyrábame oplátky a sušienky, v ďalšej hale plánujeme rozbehnúť výrobu tvrdých cukríkov a raňajkových cereálií. Do piatich rokov od podpisu zmluvy máme povinnosť dokúpiť aj technológiu na výrobu lízaniek. Tu sa výroba bude trochu posúvať pre „koronu“, ktorá proces natiahla.
Trvalo vám osem rokov, kým ste s Kubáncami dospeli do štádia uzavretia dohody a ako ste sami povedali – „zasnúbili sa“.
Po ôsmich rokoch sme spoločne podpísali memorandum, v ktorom obe strany potvrdili, že sa chcú mať rady. Ale Kubánci nás upozorňovali, aby sme sa veľmi neradovali, lebo do svadby je ešte ďaleko a stále sa môžeme rozísť. Trvalo ešte pár rokov, kým k tejto pomyselnej svadbe došlo. Bolo to v júni 2019, keď sme podpísali kontrakt. Ten už bol pre obe strany svätý. Išlo o akcionársku zmluvu, stanovy, štúdiu realizovateľnosti. Ak ste si dovtedy niečo nestihli vyjednať, len veľmi ťažko to na Kube zmeníte. Na druhej strane, na všetko, čo sme si zmluvou dohodli, sa môžeme spoľahnúť.
A tak ste sa stali súčasťou kubánskej rodiny. Aký to bol pocit?
Mimoriadne príjemný. Po podpise zmluvy sme si aj s niekoľkými predstaviteľmi kubánskej vlády sadli do typického kubánskeho baru a nechali si naliať 25-ročný rum ako symbol 25-ročného kontraktu. Tým nás v rodine uvítali. Odvtedy prešli 3 roky a všetko, čo bolo dohodnuté, platí. Aj v prípade, že sa pohádame či dôjde k ostrejším obchodným diskusiám, po chvíli sa ukľudníme a vieme sa racionálne dohovoriť. Sme dve úplne odlišné kultúry, preto sa veľmi snažím rešpektovať a pochopiť ich rétoriku a aj vďaka tomu sa nám darí spoločne fungovať.
Viackrát ste spomínali, že Kubánci majú veľmi radi sladké, no napriek tomu je u nich trh s cukrovinkami slabý. Ako je to možné?
Keď sa budete prechádzať po Kube, doslova za každým rohom si budete klásť túto otázku. Kuba žije 63 rokov nejaký príbeh, od revolúcie v roku 1959 trvá ekonomické embargo, do toho vstúpil aj vplyv Sovietskeho zväzu, neskôr Venezuela. Na produkciu sa dôraz nekládol, neinvestovalo sa do technológií, vedy a výskumu. Roky bežali a zrazu sa Kuba ocitla v situácii, ktorá je komplikovaná. Jej predstavitelia sú si dnes vedomí toho, že jedným z riešení sú priame zahraničné investície. K dispozícii majú portfólio projektov, segmentov, v ktorých by kubánska vláda uvítala zahraničných investorov.
Nedávno ste prehlásili, že chcete v budúcnosti začať na Kube vyrábať aj kakao.
Som typ, ktorý chce vidieť výsledok v prvej investícii, v tomto prípade fabrike, a potom sa posúvať v plánoch ďalej. Ale do cesty nám vstúpila zaujímavá príležitosť, ktorej sme sa museli chytiť a začať vyjednávať čím skôr. V nádhernom meste Baracoa na východe Kuby sa nachádza továreň na spracovanie kakaa, ktoré rastie len na tomto mieste. Záujem o projekt mala aj nemenovaná globálna spoločnosť, ktorá sa zaoberá spracovaním kakaa a výrobou čokolády. No zavážili vzťahy a vzájomná dôvera a na spolupráci sme sa namiesto veľkého hráča dohodli s Kubou my. Dnes už sa vtedy dohodnuté podmienky dávajú na papier. Kubánskej strane sme prisľúbili, že budeme rozširovať pestovanie kakaa a vysádzať ho v lokalite tak, aby sme za 10 – 15 rokov zdvojnásobili jeho produkciu. Čaká nás veľmi príjemné zoznamovanie s regiónom, ľuďmi a pestovaním tejto plodiny. Kubánske kakao je zdravé a cenené, nepoužíva sa tu chémia a je mimoriadne atraktívne pre spracovateľov tohto produktu. Veľmi sa na to teším.
Z Kuby plánujete rozvoj aj do ďalších krajín Latinskej Ameriky, najnovšie to má byť Kolumbia.
Investori očakávajú výsledky a tie v ich ponímaní znamenajú jediné – zisk z peňazí, ktoré nám zverili. Aj jeho výškou sa chceme od konkurencie odlíšiť a byť na trhu pre klientov zaujímaví. Preto sa musíme zdvihnúť zo stoličky a odísť z komfortnej zóny Európskej únie niekam inde. Kolumbia má pre mňa veľký potenciál. Máme namierené do Medellínu, mesta so známym príbehom Pabla Escobara, ktorým sa ale domáci neradi prezentujú. No svet ho práve kvôli nemu pozná a je dnes zaujímavé tak pre turistov ako aj investorov. V novej destinácii by sme radi otvorili ďalší náš segment – development. Kolumbijský trh rýchlo rastie, žije tu veľa mladých ľudí a o výstavbu je záujem. Problémom je, že voči krajine trpíme predsudkami. Je vo svojom vývoji, no pritom ide o trhovú ekonomiku a o niečo úplne iné ako Kuba. Na iné miesta sa ale zameriavame aj preto, aby sme diverzifikovali naše portfólio.
Pokiaľ ide o development, venujete sa najmä rezidenčnej výstavbe. Majú vaše projekty spoločné črty, vďaka ktorým je jasné, že ide o „byty od Proxenty“?
Dnes dávame veľký dôraz na exteriér. V samotnom byte trávia ľudia čas, no my chceme, aby komunita bývajúca v projekte dokázala existovať aj v jeho najbližšom okolí. Preto chceme, aby bolo príjemné a bolo pridanou hodnotou k bytu. Najmä, ak ide o projekty, ktoré sú rodinne orientované. Padlo u nás tiež rozhodnutie, že každý projekt bude v sebe niesť aj kúsok umenia prostredníctvom umiestnených umeleckých diel. Pilotný projekt sme už zrealizovali v Kesselbaueri.
Musíte ako developer, s ohľadom na dnešný stav trhu s nehnuteľnosťami, robiť niečo inak, aby ste oslovili kupujúcich?
Musíme oveľa viac dbať na kvalitu projektu a tým aj na konkurencieschopnosť. Slovenský trh je veľmi citlivý na to, kto ste a aký ste developer, ako sa prezentujete, či sľubujete to, čo viete pretaviť do reality. Vždy sa sami seba pýtame, či si vieme v danom projekte predstaviť život s našou rodinou a ak je odpoveď áno, je to veľké plus.
Zmenilo sa u vás za 14 rokov niečo okrem pribúdajúcich projektov a klientov?
Zmúdreli sme a posilnili sme sa najmä personálne. Hľadali sme kvalitných ľudí v externom prostredí, čo nám pomohlo získať obraz aj o tom, ako nás takíto kvalitní ľudia vnímajú ako značku. Na pohovory nám prichádzali sofistikovaní skúsení manažéri a aj vďaka nim to „klape“. To, ako nám pribúdajú šikovní kolegovia, vytvára príjemný pocit, že vám firma rastie pod rukami a vy to denno-denne cítite.
Máme veľké ciele. Zaumienili sme si postaviť na Slovensku tisícky bytov, preto ideme do regiónov.
Čo sa naopak vôbec nezmenilo?
Nezmenil som sa ja. Stále mám svoje presvedčenia, mám chuť do práce a vízie, dokážem vidieť pár krokov dopredu. Tento dar mi dáva konkurenčnú výhodu. Ak to konkurenti náhodou vidia ako ja, pred vyplávaním do neznámych vôd ich často zastavia obavy. Máme u nás odvahu, ktorú sa snažíme kombinovať aj s racionalitou, aby sme sa vyhli chybám, ktoré by nás vrátili o niekoľko rokov späť. Ak žiadnu takú chybu neurobíme, trúfam si povedať, že sme odsúdení na úspech.
Majú u vás odvahu všetci? Ide o tímové nastavenie, ktoré vám dovoľuje ísť do riskantnejších projektov?
Ľudia, ktorí so mnou pracujú, musia mojim nápadom uveriť a osvojiť si ich. Po čase a dlhodobej spolupráci je to čoraz jednoduchšie. Po nápade s Kubou som bol za blázna a nikto vo firme tomu neveril. Musel som nájsť vhodný spôsob, ako kolegov presvedčiť, že to pôjde. Ak má šialený nápad svoje podnikateľské ´ratio´, je realizovateľný a môže byť aj výnosný. Tak môžeme klientom ponúkať dvojciferné ročné výnosy, ktoré by v Európe neboli možné.
S odvahou, ambíciami a povinnosťami vo vysokom manažmente prichádza aj množstvo tlaku. Nebojíte sa vyhorenia?
Asi pred rokom som pociťoval akúsi bezmocnosť, keď v rámci povoľovacieho režimu a doťahovania procesov na Kube na mňa všetko doľahlo a kolegovia ma mohli po dlhom čase vidieť na všetko nadávať a hromžiť. Potreboval som si týmto štádiom prejsť a následne bolo opäť všetko v poriadku. Doma máme tieto diskusie pravidelne „na tanieri“. No tým, že rastieme, musíme otvárať nové segmenty. Tie nás v dobrom prinútia pracovať a uspokojiť apetít tak konzervatívneho ako odvážnejšieho investora.
Aký typ investície u vás ľudia nikdy nenájdu?
Hneď na začiatku sme pochopili, že nie sme stavaní na obchodovanie na burze. Nedá sa robiť všetko, toto nechávame na iných hráčov.
Na webovej stránke ale máte uvedené, že priemerná investícia sa pohybuje v sumách niekoľkých desiatok tisíc eur (pozn. red. za rok 2022 bola priemerná investícia v Proxente 43 000 eur). To nie je slovenský štandard. Pre akého klienta je určené vaše investovanie?
Vnímame trend, podľa ktorého nám priemerná investícia postupne klesá. Klient na zmeny na trhu reaguje racionálne a upravuje výšku svojej investície. Doba je dnes finančne ťažká. Aj keď počet klientov rastie, znižuje sa suma, ktorú zainvestujú. Investícia u nás sa začína od 10 000 eur. Klienti často začínajú práve týmto základom a po čase, keď si získame ich dôveru, pokračujú vyššími sumami.
Ako vidíte budúcnosť skupiny?
V roku 2033 príde v Proxente veľká kalkulácia. Na najbližšiu dekádu máme v pláne niekoľko developerských projektov, s ktorými sme sa vybrali do slovenských regiónov. V nich vieme realizovať veľké projekty, v Bratislave je toho už veľa.
Dávate si v biznise čiastkové ciele alebo tie väčšie?
Máme veľké ciele. Zaumienili sme si postaviť na Slovensku tisícky bytov, preto ideme do regiónov. Musíte mať ciele s reálnym základom, no netreba sa báť mať ich odvážne. Snažím sa, aby ma príliš neskrotilo moje okolie, pretože táto tendencia je tu denne. Usilujem sa sám pre seba si retrospektívne vyhodnocovať správnosť rozhodnutí. Pripomínam si prekážky, ktoré som zvládol, rozhodnutia pred nimi a na základe toho si stanovujem ďalšie míľniky. Čím je firma úspešnejšia, tým väčšie problémy často rieši a s tým treba rátať.
Keď sa obzriete do minulosti, je niečo, čo by ste dnes spravili inak?
Sú rozhodnutia týkajúce sa jednotlivých persón, ktoré by som zmenil. Do niektorých som vložil priveľkú dôveru, aj keď si to nezaslúžili. No je to asi niečo, čo vás život naučí. Bez dôvery sa podnikať nedá. S ľuďmi sa navzájom potrebujete.
Pavol Kožík
Zakladateľ, generálny riaditeľ a majiteľ investičnej skupiny PROXENTA
Skúsený finančník sa úspešne pohybuje v oblasti investovania a finančných trhov už od roku 1996 a pracoval pre viaceré významné slovenské aj české finančné domy. V roku 2008 založil vlastnú spoločnosť, ktorá sa postupne vyprofilovala na etablovanú investičnú skupinu s aktuálnou trhovou hodnotou viac ako 480 miliónov eur. Skupina v rámci svojho portfólia zastrešuje primárne odvetvia developmentu a potravinárstva. V roku sa 2019 rozrástla o dcérsku spoločnosť Proxcor so sídlom na Kube, ktorá sa venuje výrobe cukroviniek a rozširuje tak potravinárske portfólio skupiny. Pavol Kožík sa venuje aj podpore charity a CSR projektov. Vyštudoval ekonómiu a marketing na Ekonomickej univerzite v Bratislave.
