Jedným zo spôsobov, ako investovať, je nakúpiť si cenné papiere. Nákup a predaj cenných papierov prebieha na základe pokynov klienta na nákup alebo na predaj. Klient takéto pokyny môže odovzdať priamo finančnej inštitúcii alebo svojmu finančnému sprostredkovateľovi. Ako takýto pokyn vyzerá a čo to vlastne je?

Pokyn je jednoznačný prejav vôle klienta, ktorý chce nakúpiť alebo predať cenný papier. Slúži ako podklad na to, aby finančná inštitúcia vykonala nákup alebo predaj. Zároveň plní funkciu spätného dôkazu o tom, že si danú transakciu klient naozaj želal vykonať.  

Pokyn na nákup alebo predaj môže mať buď listinnú, telefonickú alebo elektronickú podobu. Vo svojich evidenciách si potom finančná inštitúcia archivuje príslušné papierové tlačivo, nahrávku telefonátu alebo elektronický záznam.  

Ak je pokyn v papierovej podobe, obsahuje hlavne identifikáciu oboch strán – klienta a finančnej inštitúcie, presnú špecifikáciu cenného papiera, množstvo a cenu. Ak obchod sprostredkoval finančný agent, tak obsahuje aj údaje o agentovi a, samozrejme, aj dátum a podpis. V závislosti od toho, o aký cenný papier ide, uvádzajú sa aj iné údaje, napr. dátum vystavenia a splatnosti cenného papiera, názov emitenta, platnosť pokynu a podobne. 

S podaním pokynu môže klientovi pomôcť finančný sprostredkovateľ v rámci svojich komplexných služieb. Tie môžu zahŕňať služby počínajúc investičným poradenstvom, cez podpísanie zmluvy s finančnou inštitúciou až po asistenciu pri zadaní pokynu. Sprostredkovateľ prijme pokyn a postúpi ho finančnej inštitúcii na realizáciu. 

Klient za služby finančného sprostredkovateľa, medzi ktoré patrí aj prijatie a postúpenie pokynu na nákup alebo predaj cenného papiera, neplatí. Na Slovensku je systém nastavený tak, že štandardne nedochádza k priamemu finančnému plneniu medzi finančným sprostredkovateľom a klientom. Za tieto služby platí finančného sprostredkovateľa priamo finančná inštitúcia, napríklad obchodník s cennými papiermi, ktorá má s ním uzavretú zmluvu o spolupráci. Takže zvýšený náklad tu nie je. Naopak, finančný sprostredkovateľ môže pomôcť klientovi peniaze ušetriť. 

Ak si klient buduje investičné portfólio s podporou investičného poradenstva finančných sprostredkovateľov, môžete sa vyhnúť obchodom, ktoré sú pre neho nevhodné alebo neprimerané. Investičný sprostredkovateľ je zo zákona povinný v rámci investičného poradenstva urobiť tzv. analýzu klienta a posúdiť, či je finančný nástroj pre neho vhodný, alebo nevhodný. Investovanie nie je pre laika jednoduché, a preto existujú legislatívne nástroje, ktoré majú ľuďom pomôcť a ochrániť ich pred nesprávnym rozhodnutím. 

Finanční sprostredkovatelia podnikajú na základe osobitných povolení Národnej banky Slovenska a pred ich získaním musia preukázať svoju odbornú spôsobilosť, dôveryhodnosť a ďalšie predpoklady. Ak potom nekonajú v najlepšom záujme klienta, nesú za takéto konanie zodpovednosť. Investori by preto mali pomoc investičných sprostredkovateľov využívať častejšie.