Magazín X

Magazín o investovaní

Média

Lifestyle
Yehuda Tagar: Vďaka ženám sa svet biznisu mení na komunitu

Poľudštenie pracovného prostredia je výzvou dneška. V práci trávime väčšinu svojho produktívneho života a nie je jedno, ako sa tam cítime. Túžime po ocenení, empatii a starostlivosti. To sú kvality, ktoré sme kedysi pripisovali ženám. Dnes ich musíme dostať do všetkých oblastí života – hovorí odborník na osobnostný rozvoj a kouč Yehuda Tagar.

Pôsobili ste v mnohých krajinách sveta a máte možnosť porovnávať. Vidíte rozdiel v postavení žien na Slovensku a v zahraničí?
Na Slovensku žijem desať rokov. Založil som si tu rodinu a vediem firmu, v ktorej sa venujem osobnému rozvoju. Povzbudzujem ľudí, aby boli viac v kontakte sami so sebou, spokojnejší so svojimi vzťahmi a dokázali byť efektívni a zdraví. Nazývame to Metodická empatia. Empatia je historicky nový pojem a zistili sme, že ju môžeme rozvíjať vedome. Roky som pracoval v Anglicku, Austrálii a Južnej Afrike. Teraz na Slovensku učím ľudí ako si skvalitniť vzťahy s blízkymi a venujem sa aj zlepšeniu klímy na pracovisku. Až 90 % ľudí, s ktorými robím, sú ženy. Vnímam, že ženy na Slovensku sa posúvajú veľmi rýchlo, oveľa rýchlejšie ako muži. A nie preto, že by mali viac problémov, ale majú viac uvedomenia a motivácie k zmene.

Čím to je podľa vás?
Keď sa na to pozrieme historicky, status quo, z ktorého sa zotavujeme v mnohých krajinách, je patriarchát. Polovica ľudstva ovládala druhú polovicu. Ak sa pýtame, prečo je v politike a vo vedúcich funkciách málo žien, odpoveď je, že tam pred sto rokmi vôbec neboli. Dnes ide o obrovský pokrok. Z historického hľadiska dokonca revolučnú zmenu. Máme ženu prezidentku. To je fantastické. Faktom ale je, že sa stále len pomaly spamätávame z dominancie mužov. A pritom neexistuje jediný rozumný dôvod, prečo by mala polovica ľudstva dominovať tej druhej. Je to chorá situácia, hoci ju považujeme za normálnu. Ale “normálny” znamená zdravý? Nie, “normálny” nie je zdravý. Normálny je v tomto prípade stav, z ktorého sa potrebujeme uzdraviť. Na Slovensku je dnes veľa politikov, ktorým status quo vyhovuje. Chceli by zakonzervovať to staré, nezdravé. Všade ich je dosť. Konzervativizmus je populárny. Sľubujú stabilitu, istoty. Ale akú stabilitu, aké istoty? Čo také je tu, za čím môžeme byť nostalgickí? Výsledkom mužskej dominancie je jednostranná mentalita všetkého. Zoberme si ako príklad životné prostredie. Úplne chýba starostlivosť a záujem o to, v akej situácii necháme krajinu či planétu našim deťom. Toto nie je ženská mentalita. Ženy sa starajú o deti. No vďaka chýbajúcej ženskej sile v riadení a jednostrannosti nášho myslenia vytvárame klímu konštantného konfliktu. Chýba tu súcit, dlhodobý pohľad vpred a plánovanie, chýba empatia. A takto to nemôže pokračovať.

Čo s tým vieme urobiť?
Musíme sa pozrieť na seba. Na svoj egoizmus a mocenské chúťky, ktoré nás do súčasnej situácie priviedli. A uvedomiť si, že hodnoty, ktoré si potrebujeme adoptovať, aby sme zachránili planétu, sú práve tie, ktoré sme kedysi pripisovali ženám. Nepopieram, že v histórii mali úlohu všetky tie predošlé formy zriadenia. Možno aj monarchia mala nejakú historickú rolu. No ak sa dnes pozrieme na krajiny, ktoré najviac rozkvitajú, sú to demokracie. A v demokracii nemôže polovica ľudstva dominovať druhej. Je to len 100 rokov, odkedy majú ženy volebné právo. Dnes sa hanbíme za otroctvo, raz sa budeme hanbiť za patriarchát.

Jednostranná mentalita neprospieva nikomu.

V ústave sú práva pre obidve pohlavia rovnaké, tak kde je problém?
Trvá to oveľa dlhšie. Hoci ženy majú rovnaké práva, pozrime sa na top 500 firiem. Koľko žien nájdete vo vedení? Sme stále v procese. Na všetkých úrovniach. Na národnej, medzinárodnej, ekonomickej, politickej aj rodinnej úrovni. Revolúcia sa stále deje. Od mužskej dominancie k rovnoprávnosti. A tí, ktorí sa snažia vrátiť nás do patriarchátu, prehrávajú.

Ako teda povzbudiť ženy?
Musíme pochopiť, že dominancia mužov bola vždy skreslená. Áno, ženy sú viac uspôsobené mať deti a muži vynikajú v technických zručnostiach, ale inak ide skôr o kultúrne rozdiely. Ako sme boli vychovávaní. My nie sme muži alebo ženy, sme ľudské bytosti s dvoma pohlaviami. Cestou, ako posilniť ženy, je povzbudiť ich, aby sa pozreli na ženstvo z ľudského centrického pohľadu. Aby si cenili toho človeka v sebe. Ukázať im, že ľudský element je jednotný. Ibaže ženy boli kultúrne viac orientované na starostlivosť, empatiu, počúvanie, riešenie vecí, ktoré deti nedokázali vyriešiť. Takže sú viac vyspelé v oblasti komunikácie a to je plus. Mínusom je, že pre útlak systému nemali toľko príležitostí viac rozvinúť svoje racionálne a technické stránky myslenia. Na druhej strane muži, keďže boli vedení k maskulinite, nemali dostatok príležitostí rozvinúť svoju jemnejšiu, starostlivejšiu stránku. Ľudskejšiu stránku vodcovstva. Nerovnováha je veľká. Muži boli veľmi maskulínni a ženy veľmi feminínne. A ak chceme posilniť ženy, musíme upriamiť ich pozornosť na centrum. Zmeniť pozíciu, z ktorej sa na seba pozeráme. Ak sa pozeráme zo stredu, z centra na tú ženu, ktorou sme, môžeme sa zmeniť. Zistiť, kde som žena, kde som človek. Niekedy zistím, že potrebujem aj mužské kvality, ak som samoživiteľka, alebo pracujem v líderskej pozícii. Povzbudzujem ženy, aby mali vlastnú ľudskú identitu, ktorá je väčšia ako identita pohlavia. Bez toho, aby som čokoľvek bral preč. Od jedinečnosti, sexuality, pohlavia….Myslím si, že to dokážeme. Mať všetko. V skutočnosti, keď dokážete naplno vlastniť a žiť svoju ženskosť, o to viac môžete byť prínosom pre ľudskú bytosť. To nie je v kontradikcii. Pretože s ňou nebojujete. Ak bojujete so svojou ženskosťou, ste žena a chceli by ste byť silná ako muž, strácate silu. Prehrávate vojnu. Lebo my sa chceme pohnúť k niečomu vybalansovanému, nie na druhú stranu. Ženy nemusia ísť na druhú stranu, aby to vyvážili. Oni si museli vybudovať ženskú silu, lebo boli potláčané. Potrebujú si byť viac vedomé ženskej sily, aby ju dokázali vybalansovať.

To sa jednoducho povie, ale realizácia bude asi zložitejšia.

Sú dve nebezpečenstvá, dva extrémy v ženskom vývoji v biznise, v politike aj v sociálnej a akademickej štruktúre. Prvým je status quo – to už nie je tolerovateľné. Nie je ospravedlniteľné, ani nikdy nebolo. Je to skreslené. Aby sme sa pohli ďalej, musíme pomôcť dostať do všetkých oblastí života kvality, ktoré sme kedysi tradične pripisovali ženám. Lebo všetky oblasti života sú tradične skreslené. A možno to bolo kedysi OK, ale dnes už nie.

O aké kvality ide?
Úcta k ľudskému telu, napojenie na ľudské telo, počúvanie, empatia. Ľudský faktor v biznise, porozumenie tomu, že biznis sú ľudia, (ľudia tvoria biznis a biznis je pre ľudí). Pomôže nám to zredukovať prehnaný egoizmus a lakomosť. Aby sme prežili. Ako ľudstvo, ako planéta.

A čo je podľa vás tou druhou hrozbou vo vývoji?
Ďalším nebezpečenstvom je technická, štatistická rovnosť žien. Zoberme si top pozície v biznise. Ak sa ženy dostanú do vrcholových pozícií a predstierajú, že sú mužmi, neprinášajú žiadnu pridanú hodnotu. Lebo toto je návrat k status quo, len s rozdielnymi genitáliami. Problém nie je v pohlaví, ale v mentalite patriarchátu. V deštruktívnej mentalite jednostrannosti. Toto je druhý extrém. Ženy bojujúce za rovnosť, ktoré keď sa dostanú hore, sú rovnako tvrdé a zlé ako muži.

Aká cesta je teda správna?
Ženy požadujúce úplnú rovnocennosť, no chcú ju realizovať inou, humánnejšou cestou. Prinášajúce viac ľudských kvalít do biznisu, politiky, vzdelania. A nehovorím, že muži tieto kvality nedokážu priniesť. Nie je to teda o mužoch a ženách definovaných chromozómami, ale o mužoch a ženách, ktorí nie sú zaseknutí v čase a sú ochotní osvojiť si vlastnosti potrebné pre biznis a život v 21. storočí.

Máte nejaký recept, ako to urýchliť?
Venujem sa podpore ženskej autority. Ide o hlboký proces, pretože väčšinu problémov s autoritou máme nevedomých. Po generácie nás ovplyvňovali tradičné zvyky a sú v nás hlboko zakorenené. Veď si zoberte len fakt, ako dlho sa ľudia spamätávajú zo socializmu. Na koľko percent ste už uzdravení, na 50 – 60 %? A to je len 30 rokov. Potrebujete možno dve generácie, aby ste sa mentálne zotavili z komunizmu a ten je len 100 rokov starý, patriarchát tu bol 5 000 rokov. Trvá to trochu dlhšie. Je dôležité povzbudzovať ženy v rozvoji autority, aby mohli vyjadriť, v čom sú unikátne a nie iba imitovať mužov.

A v čom sú výnimočné, v čom majú výhody, akú úlohu hrajú v spoločnosti?
Prinášajú intuíciu, imagináciu, empatiu, starostlivosť, budovanie komunity. S viacerými ženami v biznise sa biznis stane komunitou. Biznis je komunitou. Je miestom, kde ľudia trávia svoj život. Potrebujeme všetky pracovné priestory pretransformovať na priestory pre ľudí. Nazývam to humanizácia pracovného prostredia. Biznis sú ľudia a pracovisko je komunita. Väčšinu života, svoje najlepšie roky prežijeme v práci. Mnohí poznáme svojich kolegov lepšie ako manželku či manžela doma. Jednoducho chceme poľudštiť spoločnosť. A v tom nám ženy môžu pomôcť.

Yehuda Karabo Tagar

Zakladateľ: Aplikovanej Psychosofie, Psychofonetiky, Counselor v Metodickej empatii, poradca, psychoterapeut, školiteľ psychoterapeutov, medzinárodný lektor, organizačný poradca (od roku 1991) riaditeľ Medzinárodného Inštitútu Psychofonetiky, o .z. riaditeľ PACE – Akadémia Psychosofie strednej Európy, o. z. generálny riaditeľ Psychophonetics Foundation, s. r. o.

Yehuda Tagar je tvorcom a zakladateľom novej profesie s názvom Psychofonetika. Znamená to uvedomenie si vlastných skúseností prostredníctvom uvedomenia si tela, vizualizácie pohybu a hlások. Je to modalita osobnostného rozvoja, ktorá má svoje metodologické korene v humanistickej psychológii, antroposofii Rudolfa Steinera a expresívnom umení. Pôvodne bola vyvinutá ako metóda hĺbkového pozorovania interaktívnej dynamiky tela, psychiky a vedomia za účelom múzických umení, na prehĺbenie vzdelávania dospelých a na zážitkové štúdium Antroposofie a Psychosofie Rudolfa Steinera. Rýchlo však našla svoje uplatnenie v poradenstve a terapii pre individuálny aj profesionálny rozvoj. Má svoje aplikácie v arteterapii, dramaterapii, v práci s jednotlivcami aj v tréningoch pre organizácie. Program „Humanizácia pracoviska“ sa vyvíjal posledných 25 rokov v Austrálii, Južnej Afrike, Veľkej Británii a strednej Európe ako kombinácia osobnostného, vzťahového a profesionálneho rozvoja pomocou metodológie Psychofonetiky. Je určený pre neustály trvalo udržateľný rozvoj pracovníkov na všetkých úrovniach, manažérov a organizácie ako celku. Tento školiaci program je navrhnutý na zdokonalenie manažmentu organizácií. Slúži na udržateľný, interný priebežný upgrade pracovníkov a tímu.


Chcem sa podeliť

Facebook
Twitter
LinkedIn