S01: 42/48
Kedy je vhodné rebalansovať investičné portfólio?

Investor, ktorý chce dosiahnuť určitý investičný cieľ, si zvolí investičnú stratégiu a v súlade s ňou si vyskladá portfólio investičných nástrojov tak, aby čo najlepšie tento cieľ napĺňalo. Časom sa ale hodnota jednotlivých zložiek portfólia mení a pôvodne nastolená rovnováha sa naruší. Preto je vhodné upraviť portfólio tak, aby znova zodpovedalo našej stratégii – rebalansovať ho.

Ak sme napríklad začínali s portfóliom, kde je 50 % akcií a 50 % dlhopisov, časom môžeme zistiť, že akcie rástli oveľa rýchlejšie a tvoria až 70 % portfólia a dlhopisy len 30 %.

Alebo ak sme mali portfólio rozložené do troch rôznych geografických regiónov, odrazu môžeme spozorovať, že pôvodný pomer rozdelenia sa úplne zmenil, pretože niektorému regiónu sa výrazne darilo a iný naopak zaostal.

Táto zmena v štruktúre portfólia môže byť nebezpečná, pretože sa odkláňame od svojej pôvodnej stratégie, ktorú sme si vyhodnotili ako najvhodnejšiu pre dosiahnutie nášho investičného cieľa. Napríklad nová skladba portfólia s vyšším podielom akcií je rizikovejšia, ako sme pôvodne boli ochotní akceptovať.  Alebo, ak akcie naopak klesali a prevahu v portfóliu získali dlhopisy, tak takéto nové portfólio pre nás môže byť príliš málo výnosné a až zbytočne konzervatívne a my zbytočne zarobíme menej.  

Pri rebalansovaní portfólia máme v zásade dve možnosti. Buď len dokúpime tie zložky portfólia, ktorých podiel chceme zvýšiť, alebo aj predáme tie nástroje, ktorých podiel chceme znížiť. Ak sa rozhodneme aj predávať, napríklad aby sme nový balans dosiahli rýchlejšie, musíme zvážiť, či sa nám to v našom konkrétnom prípade oplatí z hľadiska poplatkov za predaj a z hľadiska daní. Niekedy to môže byť vyslovene nevýhodné a treba zostať len pri nákupoch.

Reštrukturalizácia portfólia prichádza do úvahy aj vtedy, keď sa zmenila naša situácia a my sme zmenili stratégiu. Príkladom môže byť dôchodkové sporenie. V mladom veku je vhodné mať rizikovejšiu stratégiu a niekoľko rokov pred odchodom do dôchodku je vhodné prejsť na konzervatívnu stratégiu.

Rebalansovanie môžeme robiť aj vtedy, keď nedochádza k zmene stratégie, ale chceme skorigovať bežný posun v portfóliu. Môžeme ho robiť v pravidelných časových intervaloch, napríklad raz ročne. Druhou možnosťou je rebalansovať vždy, keď sa pomery vychýlia o nejaké vopred určené percento, napríklad o 10 %. Bežnou praxou je naplánovať si tento úkon v pravidelných intervaloch, ale ak nastane na trhu výrazný výkyv, rebalansovať pokojne aj skôr.

Odporcovia rebalansovania hovoria, že je škoda znižovať podiel akcií v čase, keď rastú. Tento argument má zmysel, ale treba mať na mysli, že nás to zároveň posúva do vyššieho rizika, než sme pôvodne chceli podstúpiť. Je ľahké nechať sa strhnúť emóciami, keď zarábame, ale ak akciové trhy následne pôjdu dolu, o to viac stratíme. Niektorí investori sú dôslední a držia sa svojej stratégie, portfólio si rebalansujú a sú disciplinovaní a iní to až tak neriešia. Každý si tú svoju najprijateľnejšiu polohu musí nájsť sám.

Chcem sa podeliť

Facebook
Twitter
LinkedIn