Svojimi postupmi, ktoré fungujú priam zázračne, často popiera klasické marketingové teórie. Monika Balgová – riaditeľka marketingu a PR skupiny Proxenta vášnivo rada cestuje a varí. Nebojí sa výšok ani nových výziev.
Nie ste vyštudovaná marketérka. V čom si myslíte, že je vaša výhoda oproti tým, ktorí majú diplomy a plnú hlavu teórie?
Nezamýšľam sa nad naučenými postupmi. Ja ich nepoznám. Samozrejme, že som si samoštúdiom naštudovala kvantum literatúry, od zahraničných aj našich autorov. Ale vždy s otvorenou hlavou. Mám veľmi rada knihu Medonosný marketing od Vladimíra Kuchařa. Keď som začínala, bola pre mňa takou malou bibliou. Ale pri čítaní iných som si často vravela, že načo to píšu? Veď to je tak samozrejmé!
Čo vás pracovne vystrelilo dopredu a naplnilo sebadôverou?
Pre jednu banku som napísala a vydala knihu o najkrajších miestach Slovenska. Bola to pre mňa veľká škola. Síce som sa podcenila pri dohadovaní odmeny (smiech), spravila som chybu pri cenovej kalkulácii. Povedala som si, že ok, tak som si kúpila referenciu a aj napriek strate som išla do toho naplno. Kniha sa tak páčila, že zdvojnásobili náklad. Zarobila som vyše dvetisíc eur a kúpila synovi, ktorý išiel do prvej triedy, klavír.
Svet financií, investícií je prevažne mužským teritóriom. Sedí vám?
Veľmi, možno aj preto, že som vyrastala s tromi bratmi. Môj otec vraví, že som bola najlepší syn. (smiech). Otec bol tesár, chodil opravovať strechy a ja s ním. Nikdy som nemala strach z výšok. Liezla som s ním ako Bob the builder a zatĺkala klince na kostolných vežiach. V dielni som pracovala, pílila. Moja úplne prvá práca bola v totálne mužskom prostredí, vo firme obchodujúcej so stavebnými kovaniami. Teraz mám zase v tíme prevažne ženy. Majú iné prednosti, ktoré oceňujem, ako je dochvíľnosť, precíznosť.
Čo sedí Palovi Kožíkovi?
Videá. Minimálne každý mesiac plánujeme pripraviť jedno. Je spontánny, autentický, výborný rozprávač. Preto je vynikajúcim nástrojom osobné stretnutie s ním. A toto je niečo, čo chcem do budúcnosti využívať viac – dostať ho bližšie k ľuďom.
Vraví sa, že keď žena využíva dar povestnej ženskej intuície, dokáže pohnúť vesmírom.
Áno, u mňa v kombinácií so zdravým sedliackym rozumom a životnými skúsenosťami. Bola som štvrté dieťa z piatich, vtedy vám nikto nič nedá iba tak. Musíte si všetko vydobyť, nájsť svoje miesto v rodine. Od malička som premýšľala, ako veci speňažiť, ako sa postarať sama o seba.
Rozpredávali ste bratom autíčka?
Nie, práve naopak, oni nakupovali u mňa. Bývali sme na dedine, mimo mesta. Spočítala som si, koľko musia moji súrodenci precestovať za nákupom školských pomôcok. Z našetrených peňazí som nakúpila zošity a školské potreby presne podľa ročníkov a otvorila si doma papiernictvo. Volalo sa MOBA, ako Monika Balgová. Robila som výpredaje, ponúkala zľavové kupóny. Po celom dome viseli plagáty akcií 2 plus 1. Päť rokov to fungovalo. Keď som zistila, že ľudia sú ochotní platiť za niečo také, ako je šalát zo záhrady, ráno o šiestej som vyrezala mame celé parenisko a predala pred obchodom. Marketingovým nástrojom bol malý rozkošný brat, ktorého som k šalátu postavila. V nedeľu potom mama musela ísť kúpiť šalát k susede, aby mala čo dať na stôl k obedu. (smiech) Vekom sa mi finančné nároky zvyšovali, tak som tvorila adventné vence, aranžmány a chodila s nimi na trh. Často som nemala dosť peňazí ani na sviečky, pamätám si, že som mala len štyri, tak som predala jeden veniec, bežala som dokúpiť ďalšie a tak som chodila hore dolu, kým som nemala dostatok sviečok na všetky. Pre mňa nebolo dôležité peniaze vlastniť, ale posúvať svoj životný štandard. Nikdy to nebola cieľová suma, ale cieľový zážitok. Splnený sen.
Ktorý bol váš „naj“?
Jednoznačne. Žltý Favorit. Nesmierne som po ňom túžila. Trvalo mi asi tri roky, kým som tých päťtisíc korún nasporila. Prvé tri mesiace som na ňom po každej ceste umyla kolesá, každú noc som s ním spala v izbe a držala si ho pevne rukou pri posteli. Bol absolútnym zhmotnením môjho snaženia. Mojich túžob. Kamarát, parťák. Prežila som s ním najkrajšie chvíle detstva a dospievania. Či snežilo, pršalo, fúkalo – chodila som na ňom do školy a vracala sa aj päťdesiatkilometrovou okľukou. Mám ho doteraz u rodičov a nikto sa ho nesmie dotknúť.
Niekto medituje, niekto lozí po kopcoch. Kde k vám prichádzajú nápady?
Pri varení, v sprche, pri ceste lietadlom. Ešte stále aj pri behu. Kedysi bol beh mojou vášňou, závislosťou. Behávala som polmaratóny, v Toskánsku, na Islande. Zachránil ma v čase, keď som bola v osobnom živote na dne. Odbehla som a v hlave bolo jasno. Už nebehám tak veľa, ale stále je to relax.
Je vám blízka filozofia “carpe diem”?
Určite. Ja som nebola freelancer dobrovoľne. Nie spočiatku. Len som chcela tráviť s deťmi čo najviac času. Vždy som ich zapájala do svojho pracovného procesu a dnes sú absolútne sebestační. Varia, upratujú, žehlia, perú, starší syn mi už pomáha aj s rôznymi grafickými či administratívnymi prácami. Vytvorila som si rovnováhu medzi prácou, ktorá ma baví, deťmi, ktoré milujem, cestovaním a osobným vzťahom. Zbavila som sa obáv z minulosti, z budúcnosti a žijem v prítomnosti.
Ste aj dizajnérka, fotografka. Vytvárate, dotvárate interiéry. Máte vlastný blog. Je to únik alebo potrebný doplnok do skladačky
Mám rada krásno. Prostredie, kde sa cítim príjemne. Rada sa obklopujem ľuďmi, s ktorými je mi dobre. Občas sa ale potrebujem odstrihnúť. S mojím talianskym partnerom, ktorý je svadobný fotograf, chodíme do Talianska, tam spravíme niekoľko svadieb a je to úžasné! Fotíme zväčša svadby cudzincov, keďže je to svadobná destinácia číslo jeden. Nazriem do najintímnejšieho okamihu rodiny, zažijem inú kultúru, ochutnám ich jedlo, kochám sa výzdobou, stylingom, architektúrou miesta. Taliani sú známi svojím citom pre dizajn, detail. Byť na svadbách rôznych národov, vierovyznaní či ich kombinácií, je nesmierne obohacujúce a inšpiratívne.
Perfektné aj pre ďalšie výzvy.
Mňa už pri organizovaní eventu nikto nevybaví šunkovou misou. (smiech) Využívam to aj pre svoju prácu dizajnéra. Kamkoľvek idem, všade sa snažím osloviť rovnakého dizajn lovera, ako som ja, idem k nemu domov, rozprávame sa, nafotím si jeho dom, byt. Snažím sa objaviť esenciu, tajomstvo, ako z domu spraviť domov. Ako interiérovému dizajnérovi mi vždy záleží na tom, aby som vystihla klientove pocity, odhalila jeho obľúbené farby, materiály, aby bol na konci presvedčený, že ona mi síce pomohla, ale ja som to dal sám.
Máte nejakú neresť?
Sladké. Kuba prišla určite vhod. (smiech) Ešte som niekedy lenivá a riešim veci na poslednú chvíľu a päť minút po dvanástej. Keď mám toho málo, všetko mi dlho trvá. Čím mám toho viac, tým som efektívnejšia.
Klasická otázka: Vy o päť rokov
Nerobím si dlhodobé plány. Určite chcem mať precestovaných viac krajín a ochutnaných viac jedál. Jedlo – nie iba ho jesť, ale aj variť. Spolu s cestovaním to sú moje dve vášne. A keď už môj taliansky priateľ vraví, že som najlepšia kuchárka, tak asi mi to aj celkom ide. (smiech) Toto ma Taliani naučili, spomaliť a vychutnávať. Fascinovane som partnera sledovala, ako dokázal hodinu a pol telefonovať so sesternicou a z toho hodinu a dvadsať päť minút iba o jedle. Päť o počasí, samozrejme. (smiech) Keď sa presťahoval na Slovensko, volala mu postupne celá rodina a ich prvá otázka vždy bola, že čo tu je? Potom prišli, upiekla som im kačku a už sa nepýtajú. (smiech)
Čo považujete za najzmysluplnejšiu investíciu vo svojom živote?
Určite tú do seba. Rozhodla som sa pre pravdu a pre život v slobode. Významne sa to odzrkadlilo na všetkých aspektoch môjho súkromného aj pracovného života. Vďaka tomu v práci riešim veci s otvorenou hlavou. Nezaťažujú ma poučky, žiadne kvázi osvedčené recepty. Riadim sa vlastným vnímaním spoločnosti, ktorú reprezentujem a prezentujem.
