Ratingová agentúra Standard & Poor’s vyradila začiatkom mája zo svojho indexu S&P 500′s ESG, zahŕňajúceho 500 najväčších spoločensky zodpovedných firiem sveta, spoločnosť Tesla. Došlo k tomu aj napriek faktu, že Tesla je celosvetovo najväčším producentom elektromobilov a elektromobilita sa považuje za jeden z kľúčových eko trendov.

Tento prekvapivý krok zdôvodnila agentúra tým, že pri hodnotení firiem zohľadňuje množstvo rôznych parametrov. Vychádza nielen z toho, ako daná spoločnosť ovplyvňuje planétu, ale prihliada aj na to, ako firma dbá na záujmy akcionárov, zamestnancov, zákazníkov a celého širšieho okolia.

Oficiálnym vysvetlením bola chýbajúca nízko-uhlíková stratégia, ako aj nedostatok vnútrofiremných pravidiel. Tesla síce ako svoju misiu deklaruje prechod na udržateľné energie, podľa kritikov však jej konkrétne kroky smerujú opačným smerom.

Len vo februári tohto roka napríklad Tesla uzavrela svoj dlhé roky trvajúci spor s americkou agentúrou na ochranu životného prostredia týkajúci sa znečisťovania ovzdušia a vysokých emisií. Okrem toho čelí obvineniam z rasizmu a zlých pracovných podmienok v jej závode v Kalifornii. Je teda namieste predpokladať, že Tesla skutočne nebude prototypom „zelenej“ spoločnosti. Tieto udalosti ale vrhajú zlé svetlo na celý ESG sektor.

Šéf Tesly, Elon Musk, totiž reagoval na tento krok vyhlásením, že celý trend ESG je podvod. Poukázal pritom na fakt, že kým jeho firmu z indexu vyčiarkli, stále v ňom zostáva firma Exxon. Ide jedného z najväčších ťažiarov a spracovateľov ropy na svete, ktorý je symbolom „starej uhlíkovej ekonomiky“.

Ďalším sporným faktom je to, že v podobnom indexe – Dow Jones Sustainability Index – je stále zaradená tabaková spoločnosť Philip Morris. Tabakový priemysel tiež nie je možné považovať ani za ekologický, ani za spoločensky zodpovedný.

Z týchto udalostí jednoznačne vyplýva, že segment ESG investícií je ešte stále vo vývoji. Odborníci vo svete riešia mnohé otázky a musí sa vykryštalizovať jednotná metodika toho, čo je a čo nie je ESG. Dnes si kritériá jednotlivé agentúry chránia ako svoju tajnú receptúru. Nikto teda nevie, podľa čoho presne sa rozhodujú. S rastúcim významom odvetvia, ktoré koncom roka pravdepodobne dosiahne už 41 biliónov dolárov, sa tento prístup bude musieť zmeniť.