Prieskumy hovoria, že Slováci majú v zvládaní rodinných financií značné medzery. Nie je to pritom len otázka výšky príjmov, ale aj štruktúry výdavkov. Aké pravidlá by sme mali pri manažovaní rodinného rozpočtu používať?
Základom dobrého hospodárenia je minúť menej, ako zarobíme. Znie to triviálne, no mnohým sa to aj tak nedarí. Svedčí o tom vysoký počet exekúcií a osobných bankrotov. Mnohí argumentujú, že im pri tvorbe úspor bráni malý príjem. Výška príjmu je pritom len jednou stranou rovnice. Na druhej sú výdavky. Problém je často v tom, že ľudia nemajú o svojich výdavkoch dostatočný prehľad.
Znamená to, že veľa ľudí nepozná presnú sumu, ktorú za mesiac potrebuje na prežitie. Aby sme mali reálny prehľad o našich financiách, je potrebné si viesť aspoň dva mesiace podrobnú evidenciu o výdavkoch. Postačí k tomu zošit alebo tabuľka v počítači. Každý výdaj je potrebné si zaznamenať. Iba tak môžeme zistiť, na čo sme peniaze minuli.
Evidencia výdavkov je iba prvým krokom. To, že si výdavky spíšeme na papier ešte neznamená, že zmiznú. Potom je nutné si rozpočet vyhodnotiť a zistiť, v akom pomere sú príjmy a výdavky. Na základe takéhoto auditu si potom môžeme nastaviť plán na ďalší mesiac. Iba takto dokážeme dostať financie pod kontrolu.
Je dobré, ak nevyhnutné výdavky, na bývanie a stravu, netvoria viac ako polovicu rodinného rozpočtu. Tento druh spotreby sa redukuje len veľmi ťažko, ale ide to. V prípade bývania je pri napätom rozpočte niekedy nutné presťahovať sa do menšieho bytu alebo sa obmedziť na službách.
Zvyšné peniaze nám poslúžia na tvorbu finančnej rezervy. Je dobré vopred myslieť napríklad aj na opravu auta, kúpu novej pračky či počítača. Týmto výdavkom spravidla nie je možné sa vyhnúť, preto si treba na ne zodpovedne odkladať. Na tento účel by malo ísť zhruba 10 percent príjmu.
Rovnako je potrebné rátať aj s väčšími výdavkami, ako sú napríklad kúpa auta či bytu. Oveľa vyššiu prioritu by však malo mať sporenie na dôchodok či na vzdelanie detí. Na takýto dlhodobý účel by malo smerovať 20 percent rozpočtu.
Aj keď by sa mohlo zdať, že v rodinných financiách majú miesto iba povinnosti, nie je to celkom tak. Aj bezprostredné výdavky „pre potešenie“ majú v rodinnej kase svoje miesto. Tento typ výdavku by mal dostať prioritu až ako posledný, teda až keď máme uhradené všetky nevyhnutné položky. Ľudia často robia chybu v tom, že najprv míňajú na zábavu a až potom myslia na úspory. Výsledkom je, že na sporenie im už nič nezostane. Malo by to byť presne naopak. Z príjmu by sme si hneď mali odložiť bokom úspory a až zvyšok míňať. Len tak sa dokážeme dostať do plusu.
