Magazín o investovaní

Média

Rozhovor
Lenka Buchláková: Investovanie nie je iba pre bohatých a mužov

Niekomu peniaze nesmrdia, iní ich považujú za čertovo pokušenie. Jedným dávajú pocit slobody, druhých zväzujú. Dokážu rozpútať vášne, aj vojny. Kazia charakter, alebo dávajú krídla a pocit slobody. U niekoho nevydržia ani deň, iní ich dokážu výhodne zúročiť. Peniaze sa skloňujú vo všetkých pádoch a ovplyvňujú náš život, či sa nám to páči, alebo nie. O nevyhnutných a zbytočných výdavkoch, o vreckovom pre deti, o peniazoch a narábaní s nimi alebo o tom, ako bezpečne investovať, sme sa porozprávali s Lenkou Buchlákovou, autorkou a moderátorkou televíznej relácie Investujeme, ktorú pravidelne vysiela spravodajská televízia TA3.

Ak by ste mali zhodnotiť na stupnici od jedna do desať finančnú gramotnosť Slovákov, koľko bodov by sme dostali (desať je najviac)? V čom máme rezervy?
Drvivá väčšina Slovákov nevie narábať s peniazmi. Oproti západu len malé percento ľudí reálne investuje. Školy to neučia, štát o finančnú gramotnosť ľudí príliš nedbá. Výsledkom je, že 70 % majetku Slovákov leží na bežných účtoch či v málo výnosných dlhopisových fondoch, pričom za investovanie mylne považujú aj 20-eurové sporenie. Mnohí sa nedostanú ani k tomu. Oberajú sa pritom o možnosť mať lepšiu starobu, ktorú štát v súčasnej situácii nevie zabezpečiť. Zároveň tu vidím aj ďalší podstatný problém. Až dve tretiny Slovákov by chcelo investovať, avšak nemá vedomosti o ponúkaných možnostiach. Často vidia v investovaní viac rizík ako výhod.

Čiastkovým zdrojom o stave finančnej gramotnosti na Slovensku je štúdia Standard & Poor’s z roku 2014 Financial Literacy around the World, v ktorej dosiahlo Slovensko skóre 48 %, čo je pod priemerom krajín EÚ (52 %) a výrazne pod priemerom krajín eurozóny (horšie sa umiestnili iba Grécko, Malta, Slovinsko, Litva, Portugalsko, Taliansko a Cyprus). Index finančnej gramotnosti (I-FiG) dosiahol úroveň 0,56 – priemerná znalosť problematiky osobných financií. Prieskum zistil, že viac ako polovica opýtaných si medzi dvomi ponukami nevyberie najvýhodnejší termínovaný vklad, až 84 % si medzi dvomi ponukami nezvolí najvýhodnejší úver alebo len 19 % opýtaných rozumie pojmu RPMN (ročná percentuálna miera nákladov úveru).

Ktorou európskou krajinou by sme sa mohli inšpirovať?
Ak sa na to pozrieme z pohľadu investovania, tak aktuálne asi tretina Slovákov má majetok v akciách, dlhopisoch či podielových fondoch. Akcie predstavujú len do jedného percenta z hodnoty majetku Slovákov. V celom regióne strednej a východnej Európy tento typ aktív tvorí približne 5 %.

Na západe Európy majú ľudia v akciách štvrtinu celkových finančných aktív domácností. Doslova raritou je Estónsko, kde podiel majetku ľudí v akciách predstavuje takmer dve tretiny z celkových finančných aktív držaných estónskymi domácnosťami. Odhaduje sa, že bude trvať minimálne jednu generáciu, kým sa dostaneme v tomto smere na úroveň západu. Západ je na tom podstatne lepšie vďaka tomu, že štát systematicky pracuje na vyššej finančnej gramotnosti ľudí. U nás to musia suplovať súkromné spoločnosti alebo relácie, ako je tá naša.

Na čo najviac utrácame?
Ak sa pozrieme na celkové výdavky slovenských domácnosti, najnákladnejšou položkou je bývanie. V rámci spotrebného koša tvoria tieto výdavky takmer štvrtinu. Na potraviny a nealkoholické nápoje dávame 18 % zo všetkých mesačných výdavkov, treťou najnákladnejšou položkou je rekreácia a kultúra (9 %). Najmenej nás mesačne stojí vzdelávanie, a to necelé 2 %. V porovnaní s krajinami EÚ majú Slováci jedny z najvyšších nákladov nielen na bývanie, ale aj na potraviny a nealkoholické nápoje. Na druhej strane, podliehame impulzívnym nákupom a nakupujeme aj to, čo nám netreba. Pritom zabúdame na šetrenie a v prípade nečakaných finančných výdavkov, ako je oprava práčky či auta, nemáme vytvorenú dostatočnú rezervu. Len v potravinách minieme ročne na výrobky mimo nákupného zoznamu približne 2 300 eur. Ide častokrát o potraviny, ktoré nestihneme skonzumovať do konca ich spotreby, a potom ich zbytočne vyhadzujeme. Až 40 % z toho, čo nakúpime, vyhodíme.

Ženy síce zarábajú v priemere o pätinu menej ako muži, avšak na sporiacich účtoch majú nasporených približne o 8 % viac finančných prostriedkov ako ich silnejšie polovičky.

Je rozdiel v tom, ako narábajú s peniazmi muži a ako ženy?
Ženy síce zarábajú v priemere o pätinu menej ako muži, avšak na sporiacich účtoch majú nasporených približne o 8 % viac finančných prostriedkov ako ich silnejšie polovičky. Dôvodom, prečo majú ženy vyššie sumy na sporiacich účtoch, je najmä to, že v míňaní sú konzervatívnejšie ako muži. Najčastejšie si odkladajú peniaze ako finančnú rezervu, ktorú môžu využiť v prípade nečakaných výdavkov. Muži majú úspory skôr na menšie či väčšie rekonštrukcie domu či bytu a nákupy. Podľa nedávneho prieskumu Eurostatu až 60 % slovenských žien uviedlo, že investovanie nevyhľadáva a skôr verí sporiacim a bežným účtom. Ženy sú pri investovaní konzervatívnejšie, opatrnejšie a majú väčšiu averziu k riziku ako muži. 

Podľa odborníkov by malo vyvážené portfólio zahŕňať kombináciu akcií alebo podielových fondov s veľkou, strednou alebo malou kapitalizáciou. Zahŕňať by malo aj expozíciu voči domácim a medzinárodným akciám, rastové a hodnotové akcie a aktíva generujúce pevný príjem, ako sú napríklad dlhopisy a fondy peňažného trhu.

Dobrou správou je, že o investovanie sa zaujíma čoraz viac Sloveniek , pričom v súčasnosti je ich viac než kedykoľvek predtým. Očakáva sa, že tento trend bude pokračovať aj naďalej. Podľa údajov Boston Consulting Group celosvetovo porastie majetok žien v nasledujúcom období až o 5 biliónov dolárov ročne, pričom najväčší nárast sa očakáva v Európe. Majetok žien v európskych krajinách by sa mal do roku 2030 zvyšovať ročne o 8,1 % v porovnaní s 2,7 % u mužov. Tvrdí to štúdia McKinsey. Európske investorky by tak mali do roku 2030 ovládať až 45 % globálnych aktív.

Zaujímavú štúdiu minulé leto publikovala Ekonomická univerzita vo Warwicku, ktorá skúmala vzorku 2 800 investorov. Po troch rokoch zistili, že návratnosť investícií bola v prípade žien takmer o dve percentá vyššia ako v prípade mužov. Ženy boli v skúmanom trojročnom období viac trpezlivé a akcie držali dlhšie, čo najvýraznejšie ovplyvnilo ich výsledky. Muži, naopak, viac a častejšie obchodovali a investovali do rizikovejších obchodov, ktoré im krátkodobo priniesli viac, ale z dlhodobého hľadiska ich stáli väčšie straty. 

Vďaka svojej opatrnosti sú ženy o niečo menej impulzívne, menej reagujú na výkyvy trhu a vďaka tomu sa menej uchyľujú k panickým výpredajom pod vplyvom aktuálneho diania, čo ich paradoxne robí dokonca lepšími dlhodobými investorkami.

Ako je to napríklad v susednej Českej republike?
České ženy, rovnako ako slovenské, investujú oveľa menej ako muži a výrazne menej si tiež veria. Až 47 % žien nikdy neinvestovalo, u mužov je to len 26 %. A zatiaľ čo 8 % mužov sa cíti byť skúsenými investormi, to isté o sebe tvrdí iba 1 % opýtaných žien. Podľa prieskumu Asociácie pre kapitálový trh ČR ženy tiež pociťujú bariéry v investovaní omnoho silnejšie ako muži. Hoci sú najčastejšie dôvody pre obe pohlavia podobné, ženy sa s nimi stotožňujú výrazne silnejšie. Svoju úlohu môžu zohrať nižšie disponibilné prostriedky v prípade žien, ale najmä výrazne menšia ochota riskovať.

Vďaka svojej opatrnosti sú ženy o niečo menej impulzívne, menej reagujú na výkyvy trhu a vďaka tomu sa menej uchyľujú k panickým výpredajom pod vplyvom aktuálneho diania, čo ich paradoxne robí dokonca lepšími dlhodobými investorkami. Ženy rovnako ako muži investujú prevažne do podielových fondov, obe pohlavia potom doplnkovo investujú tiež do štruktúrovaných dlhových cenných papierov a dlhopisov. Podľa očakávaní majú ženy rezervovanejší postoj ako muži aj ku kryptomenám – predovšetkým preto, lebo im nerozumejú, čo priznáva 32 % žien a len 18 % mužov. Muži sa o kryptomeny viac zaujímajú a tiež do nich investujú častejšie ako ženy – v minulosti už túto investíciu vyskúšalo 7 % opýtaných žien oproti 18 % mužov. Je paradoxné, že sú to práve ženy, ktoré držia viac peňazí na bežnom účte – čo, samozrejme, môže súvisieť s tým, že sa starajú o každodenné výdavky celej domácnosti – ako muži, ktorí rozhodujú o investíciách.

Ženy zarábajú v priemere menej ako muži. Čo si myslíte, prečo je to tak?
Ako som spomínala, slovenské ženy zarábajú v priemere o pätinu menej ako muži. V medziročnom porovnaní síce ide o jednopercentný pokles, ale aktuálna situácia im sťažuje podmienky na vyrovnanie sa mužom. Podľa aktuálnej analýzy Svetového ekonomického fóra sa nerovnosť v odmeňovaní medzi mužmi a ženami v dôsledku pandémie koronavírusu môže ešte zvýšiť. Ak by svet nebojoval s ochorením Covid-19 a pokračovalo by sa v súčasne nastavených iniciatívach, za odstraňovanie rodových nerovností medzi mužmi a ženami, tzv. rodovú rovnosť by sa vo svete podarilo vyriešiť za 108 rokov. Aktuálne enormné dopady na svetovú ekonomiku posunuli odhady smerom nahor. Pre čiastočný lockdown, zatváranie škôl, zvyšovanie nezamestnanosti, zmeny vo fungovaní rodín a transformáciu ekonomiky sa dosiahnutie rodovej rovnosti môže posunúť o 10 až 20 rokov.

Ženy prevládajú viac v odvetviach, ktoré nie sú viazané na hospodárske cykly, ako je napríklad zdravotníctvo a vzdelávanie. Súčasná kríza verejného zdravia výrazne ohrozila zamestnancov v maloobchode, cestovnom ruchu i v reštauračných a pohostinských službách. Zasiahla aj slobodné matky, ktoré sú odkázané na jeden príjem a zatvorené školy, ktoré si vyžadujú plnú starostlivosť o deti, im okresávajú financie. Globálne sú na tom najhoršie mladé ženy s nižším príjmom, ktoré väčšinou nemajú úspory na preklenutie nečakaných finančných výdavkov. Ženy sú takisto menej pripravené na transformáciu pracovného trhu, ktorá si vyžaduje viac digitálnych zručností. Podľa odhadov fóra sa okresal príjem ženy od začiatku pandémie koronavírusu o približne 7,5 %.

Modelový príklad: 
Máme s manželom šesťročnú dcérku. Predpokladajme, že bude študovať na vysokej škole a potom sa zamestná a bude sa chcieť osamostatniť. Aké má perspektívy, možnosti? Čo my ako rodičia môžeme pre ňu urobiť?
Mladí musia myslieť na šetrenie už počas vysokej školy, ak sa po jej
skončení chcú čím skôr osamostatniť. Čím dlhšie obdobie šetria, tým lepšie.
Treba ale myslieť na to, že sporiace účty sú veľmi slabo úročené, preto
od nich nemožno očakávať aj zhodnotenie peňazí. Pre infláciu na nich
peniaze, naopak, nie je možné zhodnocovať. Samozrejme, ideálne je, ak
na budúcnosť a budúce vlastné bývanie detí myslia už ich rodičia.
Vhodným riešením môže byť založenie stavebného sporenia alebo pre tých
uvedomelejších je ideálne využitie investičných nástrojov, ktoré
z dlhodobého hľadiska uchovávajú hodnotu investície a môžu byť o 10 či 20 rokov hodnotným dedičstvom pre deti. Môžu to byť ETF fondy,
prípadne dnes už nie je ničím neobvyklým napríklad sporiaci program, ktorým si môžu klienti zakúpiť investičné zlato, a to aj za pár eur mesačne.

Je zjavné, že by sme mali aj naše deti viesť k správnemu narábaniu s financiami. Kde a ako s tým začať?
Ak má rodina doma prváka, mala by mu symbolicky dávať napríklad tri eurá mesačne. Vreckové je dobrý spôsob, Modelový príklad: Máme s manželom šesťročnú dcérku. Predpokladajme, že bude študovať na vysokej škole a potom sa zamestná a bude sa chcieť osamostatniť. Aké má perspektívy, možnosti? Čo my ako rodičia môžeme pre ňu urobiť? Mladí musia myslieť na šetrenie už počas vysokej školy, ak sa po jej skončení chcú čím skôr osamostatniť. Čím dlhšie obdobie šetria, tým lepšie. Treba ale myslieť na to, že sporiace účty sú veľmi slabo úročené, preto od nich nemožno očakávať aj zhodnotenie peňazí. Pre infláciu na nich peniaze, naopak, nie je možné zhodnocovať. Samozrejme, ideálne je, ak na budúcnosť a budúce vlastné bývanie detí myslia už ich rodičia. Vhodným riešením môže byť založenie stavebného sporenia alebo pre tých uvedomelejších je ideálne využitie investičných nástrojov, ktoré z dlhodobého hľadiska uchovávajú hodnotu investície a môžu byť o 10 či 20 rokov hodnotným dedičstvom pre deti. Môžu to byť ETF fondy, prípadne dnes už nie je ničím neobvyklým napríklad sporiaci program, ktorým si môžu klienti zakúpiť investičné zlato, a to aj za pár eur mesačne. ako deti naučiť narábať s peniazmi. Pochopia, že ak si chcú niečo kúpiť, musia si na to našetriť.

Vhodné je tiež zapájať ich do rodinného rozpočtu – v zmysle, že sme rodina, ktorá je na tom finančne asi takto, keď ideme do obchodu, môžeme si dovoliť kúpiť toto, a podobne. Peniaze potom pre deti nadobúdajú inú hodnotu. Čo sa týka vreckového, odporúčam na prvom stupni (od 6 do 10 rokov) 3 – 4 eurá za týždeň, maximálne 15 eur/mesačne, na druhom stupni (od 11 do 15 rokov) 5 eur za týždeň, maximálne 20 eur/ mesiac. Stredoškolák (od 16 do 20 rokov) 10 eur týždenne, 40 eur/mesiac. Pre deti staršie ako 10 rokov odporúčam založiť detskú kartu, na ktorú im rodičia môžu posielať vreckové.

Sú aj lepšie spôsoby, ako narábať s financiami, než sporiaci účet, ktorý ženy tak rady vyhľadávajú?
Ak chcete zhodnocovať svoje peniaze do budúcnosti, tak sa rozhodne neoplatí sporiť si na klasických sporiacich či termínovaných účtoch a úplne najhoršie je mať väčšiu sumu na bežnom účte. Ak totiž aktuálne odkladáte peniaze na bežnom účte, tak môžete rátať s tým, že z dôvodu inflácie stratia svoju reálnu hodnotu. Inými slovami, ceny rastú a o niekoľko rokov budete mať menej peňazí, ako ste vložili na začiatku. Preto je potrebné investovať, aby ste peniaze takto nehanebne neznehodnocovali a neoberali sa napríklad o lepšiu starobu. Niektorí dokonca ešte stále držia vkladné knižky alebo na odkladanie prebytočnej hotovosti využívajú stavebné sporenie. Osobitnou kategóriou je sporenie na dôchodok v II. dôchodkovom pilieri. Všetky tieto vyššie vymenované sporiace produkty prinášajú len minimálne až nulové zhodnotenie peňazí.

Ak si odkladáte peniaze na bežnom účte, tak môžete rátať s tým, že z dôvodu inflácie stratia svoju reálnu hodnotu.

Ak máte mesačne na to, aby ste odkladali 50 eur, odporúčam investovanie do ETF fondov alebo do zlata. Najlepšie je, aby sa investovalo na pravidelnej báze, napríklad každý mesiac alebo každý kvartál. Z dlhodobého hľadiska sa totiž cena, za ktorú nakupujeme podielové jednotky vo fonde, spriemeruje. Ak napríklad tento mesiac investujem 100 eur, tak za to môžem kúpiť 20 podielových jednotiek vo fonde, lebo jedna má hodnotu 5 eur. Ale o pol roka už za tých istých 100 eur môžem nakúpiť až 100 podielových jednotiek vo fonde. A práve toto sa stalo, keď nastala kríza, resp. keď sa prepadli trhy o takmer 30 %. Ľudia v podstate za tých istých svojich 100 eur nakúpili niekoľkonásobne viac podielových jednotiek, a keď sa neskôr trh pomaličky spamätával, tak už postupne na tom zarábajú.

Akcie sú jedným z najpopulárnejších spôsobov investovania. Hodnota akcií síce kolíše, prinášajú aj vyššie zisky ako investície s nižším rizikom. Investovanie na tzv. dlhšiu dobu sa realizuje aj vstupom na burzu. Čím je doba investície dlhšia, tým predvídateľnejšie môžu byť výsledky. Nie je pravdou, že na finančných trhoch človek ide do veľkého rizika a vo väčšie len prerobí. Vďaka nástrojom s fixným výnosom sa vás kríza nemusí dotknúť. Klienti dostávajú výnosy na polročnej či ročnej báze a tým pádom nezažívajú stresy, ak trhy padajú rádovo v percentách denne.

Ktoré investície sú dnes bezpečné?
Nielen vlaňajšok, ale aj tento rok sa ukázal ako príležitosť pre rozvoj projektov a firiem s environmentálnym zameraním. Nakoľko sa svet borí okrem energetickej krízy aj s následkami globálneho otepľovania, narastajú iniciatívy na znižovanie uhlíkových plynov či návrhy na ekologickejšie fungovanie sveta. Čoraz viac firiem začína rozmýšľať, aký vplyv na spoločnosť a životné prostredie má ich podnikanie a spolu s tým rastie aj záujem investorov. Environmentálne, sociálne a spoločenské (ESG) princípy postupne menia tradičný prístup k investovaniu. Hoci koncept nie je úplne nový, jednoznačne má rastúci trend. ESG (Environment Social Governance) je rating, ktorý vyhodnocuje, ako sú ktoré firmy zodpovedné. Hodnotí spoločnosti na základe rôznych prístupov v oblasti životného prostredia, sociálnych aspektov a spôsobu riadenia. Medzi najúspešnejšie firmy s vysokým ratingom ESG patrí napríklad BlackRock – najväčší správca investícií na svete, ďalej Facebook, Google, Tesla, Microsoft, Alianz, L´Oréal, SAP či Roche a množstvo ďalších aj menších podnikov. Počas nasledujúcich dekád sa bohatstvo na úrovni 34 biliónov dolárov presunie z generácie „baby boomers“ na mileniálov. Približne dve tretiny z nich považuje ESG za prostriedok na zosúladenie investícií s ich etickými, náboženskými alebo politickými presvedčeniami. To môže znamenať veľký potenciál na zhodnotenie investícií. V určitom ohľade možno s  ešte lepším efektom zhodnotenia ako obchodovanie s ropou. Solídne zhodnotenie by v nasledujúcich mesiacoch mali priniesť vybrané dlhopisy z rozvíjajúceho sa sveta, keď budú profitovať z obnovy ekonomického rastu. K horúcim trendom sa okrem udržateľnosti a ekológie pridali aj digitálna transformácia či inovácie v zdravotníctve.

Určite bude akciovým trhom dominovať aj umelá inteligencia. Stačí sa pozrieť na najziskovejšie mená v indexe S&P 500. Akcie výrobcu počítačových čipov Nvidia vyleteli za  prvých šesť mesiacov tohto roku o takmer 200 %. Facebook (presnejšie akcie materskej spoločnosti Meta) v rovnakom období vzrástli o vyše 130 % a z trojciferného zhodnotenia sa môžu tešiť aj akcionári výrobcu elektromobilov Tesla. Za všetko môže nadšenie z umelej inteligencie. Presnejšie z predstavivosti investorov o tom, akým spôsobom ovplyvní umelá inteligencia ziskovosť firiem. Vďaka nej je už spomínaný index S&P 500 od začiatku januára vyššie o viac ako 14 %. Aj toto číslo pôsobí druholigovo v porovnaní s priebežným zhodnotením indexu Nasdaq 100, ktorý je výraznejšie orientovaný na technologické firmy. Ten za prvých šesť mesiacov tohto roka stúpol o približne 40 %.

A čo ak chceme investovať do nehnuteľnosti? Je lepšie kúpiť byt v Bratislave alebo dom na vidieku? Je výhodnejší apartmán v Tatrách alebo v Chorvátsku?
Mnohí Slováci sa púšťajú do investovania v rámci realít. V tomto prípade treba v prvom rade získať informácie o trhu, na ktorom sa nehnuteľnosť nachádza, vrátane analýzy a dát, ktoré napríklad definujú úspešnosť lokality, developera, prenájmov a podobne. Dôležité sú aj informácie o samotnej nehnuteľnosti, teda jej popis, stav, informácie o partnerovi, resp. developerovi, jeho trackrecord (úspešne zrealizované projekty), ale aj informácie o prenajímateľovi, podmienkach bankového financovania, či za aké ceny sa bude predávať. A v neposlednom rade informácie o investičnej štruktúre, teda parametre investície, podmienky, aký je cieľ investície (resp. na čo budú použité moje peniaze), kto s nimi môže nakladať, ako budú nastavené rozhodovacie či kontrolné mechanizmy. Ak ale máte na mysli nehnuteľnosť, v ktorej následne bývate, tak to nepovažujem za investičnú príležitosť. Je to spotreba. 

Čo si myslíte o investovaní do umenia?
Investície charakterizované citovou previazanosťou či potešením z luxusu, nie sú už len o spoločenskej prestíži a uspokojení ega bohatých. Môžu byť, a spravidla aj často sú, profitabilné. Reálne aktíva totiž práve v týchto časoch dokážu byť solídnym uchovávateľom hodnôt, keď klesá hodnota ničím nekrytých papierových peňazí, v ktorých je vyjadrená ich cena ako následok politiky centrálnych bánk označovanej ako tlačenie peňazí. Hodnota peňazí v dnešnej dobe nie je ničím podložená. Pre lepšie uchopenie pojmov sa pozrime na doby zlatého štandardu, keď boli papierové bankovky kryté zlatom alebo v prípade mincí z neho priamo vyrobené. Dnes to tak nie je a dokonca sa postupne upúšťa od ich fyzickej podoby a nahrádza sa elektronickou. V prípade problémov môže človek prísť o peniaze aj tak, že mu banka jednoducho obmedzí výber. Reálne aktíva tak v ťažkých časoch budú mať vždy nejakú hodnotu, pretože je to niečo skutočné, čo vlastníme. V prípade bežných ľudí je to byt, dom či auto, v prípade veľkých investorov sú to napríklad obrazy, sochy, šperky, ale aj športové kluby, administratívne budovy či vinice s kvalitnou odrodou hrozna.

Koľko by mal mať priemerný Slovák našetrené, aby bol pripravený aj na náročnejšie obdobia?
Prvé pravidlo znie – mať finančnú rezervu vo výške minimálne 6-tich mesačných výdavkov, ideálna suma je 6 až 12 mesačných výdavkov. Ak sú napríklad mesačné výdavky domácnosti 1000 eur, výška finančnej rezervy by mala byť minimálne 6-tisíc eur. Počas štandardného obdobia je dôležité pravidelne odkladať peniaze a snažiť sa nasporiť odporúčanú sumu v horizonte maximálne 5-tich rokov. Ak je napríklad potrebné zvýšiť rezervu o 3-tisíc eur, malo by sa odkladať minimálne 50 eur mesačne. Najdôležitejšie je jedno pravidlo, ktoré má na výsledok najvýraznejší vplyv – nezáleží až tak na výške príjmu ani na finančných možnostiach, ale najdôležitejšie je odložiť si peniaze na rezervu ako úplne prvú vec okamžite po výplate. Preto je dobré si nastaviť trvalý príkaz na finančnú rezervu na rovnaký deň v mesiaci, ako chodí výplata.

Akcie sú jedným z najpopulárnejších spôsobov investovania. Hodnota akcií síce kolíše, prinášajú aj vyššie zisky ako investície s nižším rizikom.

Lenka Buchláková

Absolventka Paneurópskej vysokej školy v Bratislave. V roku 2016 ziskala diplom z medzinárodných vzťahov a diplomacie na Geneva School of Diplomacy and International Relations a z medzinárodných a európskych štúdií na University of Cambridge vo Velkej Británii a v roku 2020 diplom z Université de Genéve v odbore ekonomika a manažment. 

Pracovala viac ako 11 rokov v médiách – písala pre denník Hospodárske noviny, Pravdu, Rádio Aktual a pracovala aj pre viaceré lokálne televízie. Neskôr pôsobila ako ekonomická a investičná analytička v Slovenskej sporiteľni a spoločnosti FinGO.sk. Venovala sa najmä digitálnym, investičným a spotrebiteľským témam. V súčasnosti sa po pôsobení vo finančnom sektore rozhodla pre návrat do médií. V spravodajskej televízii TA3 má okrem iného na starosti prípravu odbornej relácie Investujeme, ktorú aj moderuje.




Chcem sa podeliť

Facebook
Twitter
LinkedIn