Magazín X

Magazín o investovaní

Média

Čas sú peniaze

Prečo rastú ceny v obchodoch

Inflácia sa týka každého z nás. Zvyšujúce sa ceny potravín, energií či služieb môžu výrazne ovplyvniť rodinný rozpočet aj výnosy z investícií. V relácii Čas sú peniaze vysvetlil Slavomír Frešo, analytik investičnej skupiny Proxenta, čo inflácia znamená, ako vzniká a prečo je dôležité sa jej nebáť, ale rozumieť jej.

Čo je inflácia a ako ju meriame?

Inflácia je jedným zo základných ekonomických javov, s ktorým sa stretávame každý deň – a to aj bez toho, aby sme si to uvedomovali. „Inflácia je rast celkovej cenovej hladiny,“ vysvetľuje Slavomír Frešo, analytik investičnej skupiny Proxenta. Meranie inflácie sa realizuje cez tzv. spotrebiteľský kôš. „Štatistický úrad sleduje ceny tovarov a služieb, ktoré reprezentujú priemernú spotrebu slovenských domácností – potraviny, energie, palivá, služby. Porovnaním ich cien v čase získavame údaj o medziročnej alebo medzimesačnej inflácii.“

Aktuálna medziročná inflácia za máj 2025 na Slovensku predstavuje 3,7 %. To znamená, že tovar a služby, ktoré stáli pred rokom 100 €, dnes stoja v priemere 103,70 €.

Príčiny inflácie: Dopyt, náklady aj očakávania

Inflácia môže mať viacero príčin, ktoré odborníci delia do viacerých kategórií:

      1. Dopytová inflácia – vzniká, keď dopyt v ekonomike prevyšuje ponuku. Napríklad v časoch silného rastu a vysokej zamestnanosti.
      2. Nákladová inflácia (cost-push) – spôsobená rastom cien vstupov ako energie, suroviny či doprava. „Slovensko zažilo v roku 2023 výrazný cenový šok pri plyne,“ pripomína Frešo.
      3. Zabudovaná inflácia – rastie v dôsledku očakávaní ďalšieho rastu cien, ktoré sa premietajú do zvyšovania miezd a cien výrobkov.
      4. Expanzívna monetárna politika – centrálne banky môžu „tlačiť peniaze“ na podporu ekonomiky, čo pri nadmernom objeme vedie k znehodnoteniu meny a rastu cien.

Inflácia a jej dopad na spotrebiteľov a dlžníkov

Inflácia nepostihuje všetkých rovnako. „Pre sporiteľov je inflácia negatívna – znižuje reálnu hodnotu peňazí. To znamená, že si za rovnakú sumu v budúcnosti kúpia menej,“ hovorí Frešo. Naopak, určitú výhodu majú dlžníci. Ak mzdy v dôsledku inflácie rastú, no výška splátok úverov zostáva rovnaká, znižuje sa ich reálna záťaž.

Inflácia a investori: Hrozba aj motivácia

Inflácia má pre investorov kľúčový význam. „Peniaze, ktoré neležia na účte, ale sú správne investované, môžu infláciu poraziť. Neinvestované úspory však každoročne strácajú kúpnu silu,“ upozorňuje analytik. 

Preto odporúča investorom dôsledne sledovať vývoj inflácie a jej prognózy – napríklad zo Štatistického úradu SR alebo Európskej centrálnej banky. „Cieľom je investovať tak, aby výnos po zdanení bol vyšší ako inflácia – inak investor v reálnom vyjadrení prerába.“

Inflácia sa dá zvládnuť – ak jej rozumieme

Aj keď inflácia predstavuje reálnu výzvu pre každého, neznamená to automaticky stratu. Ako hovorí Frešo: „Inflácia je tichá daň, ktorá potrestá nečinnosť – ale s dostatkom informácií sa dá zvládnuť.“

Zodpovedné spravovanie financií, investičná disciplína a základné porozumenie ekonomickým mechanizmom sú najlepšou ochranou proti znehodnoteniu peňazí. Inflácia je súčasťou ekonomického života – kľúčové je nenechať ju, aby vás prekvapila.

Viac informácií sa dozviete vo videu nižšie:

Chcem sa podeliť

Facebook
Twitter
LinkedIn