Pavol Kožík pre Trend
Bratislave pomaly dochádza dych, chceme stavať v regiónoch

Bratislava je atraktívna pre investorov, no nafúknuť sa nedá. Myslí si to majiteľ a generálny riaditeľ skupiny Proxenta Pavol Kožík

Významný potenciál vidí aj v ostatných regiónoch Slovenska, kde by ľudia radi zotrvali a bývali v moderných rezidenčných projektoch. Presne také chce priniesť nielen do krajských miest.
 
V našom poslednom rozhovore ste boli optimisticky naladený a neobávali ste sa, že by Proxente pandémia ublížila. Ako to hodnotíte spätne?
Opornými piliermi našej investičnej skupiny je development a potravinárstvo. Development nás vystrelil do výšin. Najviac sme investovali do rezidenčných projektov a bola to dobrá voľba. Dnes už všetci vidia, ako ponuka zaostáva za dopytom, a v najbližších rokoch sa to s najväčšou pravdepodobnosťou nezmení. Teším sa, že karty máme rozdané správne.
 
Počas pandémie ste dokončili mimobratislavský projekt Tabáň v Nitre. Išli práce podľa vašich predstáv?
Projekt Tabáň sme ukončili minulý rok. Hoci sme ho stavali počas pandémie, sme veľmi radi, že to nemalo vplyv na výsledok. Dnes tam zostáva len zopár voľných bytov, ktoré sa dopredávajú bez akéhokoľvek tlaku a stresu. Projekt hodnotíme ako veľmi úspešný nielen z pohľadu Proxenty, ale aj investorov, ktorým sme vyplatili výnos 41,5 percenta z hodnoty investície. Tešíme sa, že tento model nám funguje, a veríme, že dobré výsledky prinesú aj ďalšie investície do nových projektov a progres Proxenty je ešte len pred nami.
 
Dokončili ste aj ďalší projekt v centre Bratislavy.
Áno, hovoríme o rekonštrukcii bývalej banky. Projekt dostal názov Blokk a z tridsaťsedem bytových jednotiek máme dnes posledné štyri voľné. Dopyt je naozaj enormný.


Cena sa určite musí na určitej úrovni stabilizovať, aj keď zastaviť sa to nezastaví už nikdy. Dramatické poklesy by som na realitnom trhu neočakával.

Hovoríte o vysokom dopyte. Ten neklesá napriek tomu, že ceny bytov sa vyšplhali k novým rekordom. Ako ovplyvňujú rastúce ceny stavebných materiálov tento cenový vývoj?
Všetko závisí od rozpracovanosti projektu. Na Tabáň v Nitre nemal vývoj v stavebníctve výrazný dosah. Už sme mali zazmluvnené materiály, hrubá stavba bola zrealizovaná a väčšina materiálu umiestnená na stavbe.
Pri projektoch, ktoré boli len v štádiu prípravy, sme museli kalkulácie hodiť rovno do koša. Rozdiely v nových cenách boli naozaj dramatické – aj v desiatkach percent. Keď sa táto zvýšená cena následne premietla do cien bytov, hlavne v Bratislave vidíme sumy, ktoré vyrážajú dych.
 
Je priestor na to, aby ceny stúpali ešte vyššie?
To je častá otázka. Cena sa určite musí na určitej úrovni stabilizovať, aj keď zastaviť sa to nezastaví už nikdy. Dramatické poklesy by som na realitnom trhu neočakával. Nie je na to najmenší dôvod.
 
Nitra bola prvý mimobratislavský región, ktorý vás zlákal. Vidíte potenciál aj v iných častiach Slovenska?
V Bratislave sa orientujeme na Staré Mesto. Vieme však, že Bratislava sa nedá nafúknuť. Veľa pozemkov je rozpredaných, obsadených a v centre už nie je pomaly kde stavať. Preto sa chceme viac orientovať na regióny. Po dvoch úspešných projektoch v Nitre chceme svoje aktivity rozšíriť na ďalšie krajské mestá. Ale keď uvidíme dobrú príležitosť v danej lokalite, nemusí to byť len krajské mesto. Už teraz máme vytypované tri lokality, ale zatiaľ nechcem hovoriť viac.
 
Najviac postavených, ale aj rozpracovaných developerských projektov máte naďalej v hlavnom meste. Ako vnímate Bratislavu ako celok po výstavbe mnohých moderných developerských projektov, ktoré tu za posledné mesiace vyrástli?
Bratislava sa rozrastá viac do šírky, pretože je to jednoduchšie z hľadiska povoľovacieho procesu. Výsledkom je potom, že ľudia trávia v aute čoraz viac času. Náročný povoľovací proces vás niekedy núti robiť ústupky aj z hľadiska konečnej podoby stavby. Po šiestich rokoch čakania na stavebné povolenie už nemáte chuť bojovať s úradmi a poviete si – dobre, bude to mať takú farbu, taký vzhľad, len aby ste mohli čo najskôr stavať. Našou snahou je však priniesť dobrú architektúru s citom pre lokalitu a stopu, ktorú po sebe zanechávame.
Jedným z takýchto projektov s dušou je Kesselbauer v centre Bratislavy. Ide o repliku pôvodného meštianskeho domu, kde v minulosti sídlila legendárna pekáreň.
 
Vašich developerských činností sa do značnej miery dotýka i novela stavebného zákona. Ako ju hodnotíte?
Je smutné, že niektorí politici označujú tento zákon ako zákon pre developerov. Vnímam ho ako zákon pre ľudí. Aby developeri mohli omnoho jednoduchšie podnikať v segmente rezidenčnej výstavby a aby mohli stavať byty. Dnes je hlavným dôvodom, prečo sú byty také drahé, náročnosť získania stavebného povolenia. Trvá to extrémne dlho. A preto aj developerov, ktorí sú ochotní podstúpiť túto cestu, je menej a menej. To sa, samozrejme, odráža aj na počte dokončených projektov, ktoré nestíhajú pokryť dopyt po bývaní. Ja osobne držím predkladateľom zákona palce. Je to dobrý začiatok pre správny cieľ. 


Našou snahou je priniesť dobrú architektúru s citom pre lokalitu a stopu, ktorú po sebe zanechávame.

Akou formou sa môžu investori podieľať na vašich projektoch?
Naše developerské projekty financujeme v trojlístku investor, Proxenta a bankové domy. Takto sme stavali aj spomínaný Tabáň. Je to spôsob, ktorý funguje a dnes naberá čoraz viac na atraktivite. Investori hľadajú atraktívne príležitosti a investovanie na rastúcom realitnom trhu takou určite je. Inflácia robí tento typ investovania ešte zaujímavejším, pretože prináša zhodnotenia nad jej úrovňami a peniaze nestrácajú na hodnote, naopak, zarábajú. S investormi, ktorí s nami spolupracujú, sa delíme o zisk. Po ukončení stavby a predaji bytov im vyplácame výnos. Ako benefit im ponúkame možnosť prednostne si odkúpiť nehnuteľnosť v rámci projektu, do ktorého investovali. Samozrejme, za bežné trhové ceny. Vzhľadom na vysoký dopyt je investovanie do projektu niekedy jedinou bezpečnou cestou, ako sa dostať ku kúpe bytu.
 
Okrem rozširovania aktivít do regiónov Slovenska máte ambície posúvať Proxentu ako developera i do zahraničia?
Najskôr chceme naplno využiť potenciál rastu v regiónoch na území Slovenska, ktoré poznáme. Najbližšie roky sa chceme sústrediť na toto. Ale medzitým sa už musíme ohliadať aj po zahraničných trhoch a pripravovať si tam zázemie. Ak bude Proxenta naďalej rásť tak, ako sa to deje teraz, tejto expanzii sa nevyhneme. Nás láka podnikanie v Latinskej Amerike. Ak tam Európan prinesie európske ciele a kvalitu, od bonitnej klientely cíti veľký dopyt. Len si treba zvoliť správny štát a vhodné miesto. Svätý grál developerov je dnes Londýn, na to sme však ešte nedozreli. Ale verím, že raz to príde.

Pavol Kožík

Zakladateľ, generálny riaditeľ a majiteľ investičnej skupiny PROXENTA

V oblasti finančných trhov sa pohybuje už od roku 1996. Po absolvovaní viacerých skúšok NBS na výkon funkcie pracoval ako burzový maklér pre slovenské aj české spoločnosti. V roku 2008 sa rozhodol založiť vlastnú spoločnosť, ktorá predávala produkty iných finančných skupín. 
Z investičného sprostredkovateľa sa postupne stala investičná skupina s vlastnými investičnými produktami a portfóliom vlastných projektov. Ich trhová hodnota v polovici roka 2021 prekročila hodnotu 370 miliónov eur. Na aktivitách investičnej skupiny Proxenta majú možnosť podieľať sa aj jej klienti prostredníctvom investovania do rôznych druhov cenných papierov, ktoré skupina emituje.

Chcem sa podeliť

Facebook
Twitter
LinkedIn