investovanie na burze

Názor odborníka
Investovanie nie je len pre horných desaťtisíc

Slováci sú s narábaním peňazí jedným z najhorších národov v rámci 27 krajín Európskej únie. Mnoho ľudí  neinvestuje, pričom peniaze majú uložené na bežnom účte. Tým strácajú ročne desiatky až stovky eur. Na trhu je viacero možností, ako svoje úspory výhodne zhodnotiť. Hneď  na začiatku je  dôležité si určiť, na čo konkrétne chceme investované peniaze použiť. Od toho sa odvíja aj investičná stratégia.

Ak sa pozrieme na štatistiky z minulého roka, zhruba tretina Slovákov má majetok v akciách, dlhopisoch či podielových fondoch. Je nutné zdôrazniť, že  nielen Slováci, ale celkovo aj Európania sú konzervatívni a svoje úspory radšej zverujú bankám než kapitálovým trhom. Akcie predstavujú len  necelé percento z hodnoty majetku Slovákov. V celom regióne strednej a východnej Európy tento typ aktív tvorí približne 5 % a na Západe je to až štvrtina celkových finančných aktív domácností. Trend držania finančných aktív v bankách sa ukazuje naprieč európskymi krajinami. Zmenu priniesla aj finančná kríza v roku 2008, keď ľudia presúvali peniaze do podielových a dôchodkových fondov, teda do tzv. bezpečných prístavov.

Berme si príklad zo zahraničia

Aktuálna situácia na trhoch pritom ponúka zaujímavé možnosti. Akciové trhy rástli v ostatnom období rekordným tempom. Vlani takmer dve pätiny z finančných aktív domácností tvorili aktíva vo forme poistenia, dôchodkov a štandardizovaných schém záruk, zatiaľ čo viac ako 30 % tvorilo obeživo a vklady a štvrtina akcie a investičné fondy.

Konkrétne spomínané poistenie, dôchodky a štandardizované schémy záruk boli v celej EÚ hlavným úložiskom majetku domácností  s 38,7 %-ným podielom na všetkých finančných aktívach. Napríklad v Holandsku ide o dve tretiny z celkového majetku, zatiaľ čo v Dánsku je to necelá polovica. Na druhej strane tento nástroj predstavoval menej ako 10 % z celkových finančných aktív držaných domácnosťami na Malte, v Maďarsku a Grécku. Vklady v bankách predstavovali vlani menej ako jednu pätinu finančných aktív držaných domácnosťami v Holandsku, Dánsku a Švédsku, ešte nižší podiel bol zaznamenaný na Islande (11,2  %). V deviatich členských štátoch EÚ bol hlavným finančným majetkom domácností podiel akcií a investičných fondov. Spomedzi nich bolo Estónsko jediným členským štátom, kde tento podiel predstavoval viac ako 56,7 % z celkových finančných aktív držaných estónskymi domácnosťami. Investovanie do akcií a investičných fondov bolo oveľa nižšie v Írsku, Holandsku a Spojenom kráľovstve, kde tento nástroj predstavoval 12,7 % až 14, % z aktív domácností.

Ako teda narábať s peniazmi, aby sme ich zhodnocovali?

Akcie sú jedným z najpopulárnejších spôsobov investovania. Hodnota akcií síce kolíše, no prinášajú aj vyššie zisky ako investície s nižším rizikom. Investovanie na tzv. dlhšiu dobu sa realizuje aj vstupom na burzu. Čím dlhšia doba investície, tým predvídateľnejšie môžu byť výsledky. Nie je pravdou, že na finančných trhoch investor podstupuje veľké riziko a väčšinou  prerobí. Vďaka nástrojom s fixným výnosom sa kríza investorov nemusí dotknúť. Tí dostávajú výnosy na polročnej či ročnej báze a tým pádom nezažívajú stresy, ak aj trhy padajú rádovo v percentách denne.

Na čo treba myslieť predtým, ako začnete s investovaním

  1. Optimalizovať svoje dlhy
  2. Vytvoriť si rezervný fond na pokrytie neočakávaných finančných výdavkov
  3. Definovať si ciele v investovaní (dlhodobá finančná rezerva, alternatívny príjem)
  4. Naplánovať si investičný horizont
  5. V závislosti od typu investície sa pripraviť na volatilitu na finančných trhoch

Čo ponúka rok 2021 a ako trhy ovplyvnila pandémia  koronavírusu?

Pandémia koronavírusu pripravila o prácu milióny ľudí, v mnohých štátoch nezamestnanosť presiahla dvojciferné číslo. Stredná trieda sa výrazne zadlžila, rastú nepokoje aj vo vyspelých ekonomikách ako je Nemecko, Francúzsko či USA. Napriek tomu vlani vzrástol akciový index SP500 o takmer 19 %. Technologický index NASDAQ 100 posilnil o takmer polovicu.  V minulom roku sa špekulovalo, či celosvetové rozšírenie koronavírusu a zavedené reštriktívne opatrenia spôsobia novú ekonomickú krízu. Jednotlivé vlády v spolupráci s centrálnymi bankami však začali tlačiť a distribuovať obrovské množstvo peňazí a prepad ekonomiky vystriedal až nezvyčajne rýchly návrat. Potom, čo sa v marci minulého roka prepadol akciový index SP500 o viac ako tretinu, vystúpil o pár mesiacov naspäť a navyše prekonal svoje najvyššie historické maximá.

Nielen vlaňajšok, ale aj tento rok sa ukázal ako príležitosť pre rozvoj projektov a firiem s environmentálnym zameraním. Nakoľko svet sa borí okrem koronakrízy aj s následkami globálneho otepľovania, narastajú iniciatívy na znižovanie uhlíkových plynov či návrhy na ekologickejšie fungovanie sveta. Čoraz viac firiem sa začína zamýšľať nad tým, aký vplyv na spoločnosť a životné prostredie má ich podnikanie a spolu s tým rastie aj záujem investorov. Environmentálne, sociálne a spoločenské (ESG) princípy postupne menia tradičný prístup k investovaniu.

Hoci koncept nie je úplne nový, jednoznačne má rastúci trend. ESG (Environment Social Governance) je rating, ktorý vyhodnocuje, ako sú ktoré firmy zodpovedné. Hodnotí spoločnosti na základe rôznych prístupov v oblasti životného prostredia, sociálnych aspektov a spôsobu riadenia. Medzi najúspešnejšie firmy s vysokým ratingom ESG patrí napríklad BlackRock – najväčší správca investícií na svete, ďalej Facebook, Google, Tesla, Microsoft, Alianz, L´Oréal, SAP či Roche a množstvo ďalších aj menších podnikov.

Počas nasledujúcich dekád sa bohatstvo na úrovni 34 biliónov dolárov presunie z generácie „baby boomers“ na mileniálov. Približne dve tretiny z nich považuje ESG za prostriedok na zosúladenie investícií s ich etickými, náboženskými alebo politickými presvedčením. To môže znamenať veľký potenciál na zhodnotenie investícií. V istom ohľade možno s možno ešte lepším efektom zhodnotenia ako obchodovanie s ropou. 

Solídne zhodnotenie by v nasledujúcich mesiacoch mali priniesť vybrané dlhopisy z rozvíjajúceho sa sveta, keď budú profitovať z obnovy ekonomického rastu. Koronakríza investorom ukázala, že sa oplatí investovať do oblastí, ktoré budú mať svetový význam aj po skončení pandémie. K horúcim trendom sa okrem udržateľnosti a ekológie pridali aj digitálna transformácia či inovácie v zdravotníctve.

Koronakríza urýchľuje digitalizáciu. Technologické firmy naberajú druhý dych

Aj napriek tomu, že sa kríza prejavila naprieč všetkými sektormi, najhodnotnejšie značky sveta zaznamenali aj v týchto neľahkých časoch celkový nárast svojej hodnoty, podľa odhadov až 5 biliónov dolárov, čo je suma porovnateľná s ročným HDP Japonska. Patria sem najmä technologické spoločnosti. Päť najväčších – ako je americký Apple, Amazon, Alphabet, Facebook a Microsoft, má v súčasnosti trhovú cenu približne ako 30 % hrubého domáceho produktu USA.

Nie všetky z menovaných spoločností však majú za sebou len priaznivé obdobie. Technologickým firmám, ktorých hlavným zdrojom príjmom sú sociálne siete, totiž dýcha na krk rastúca regulácie zo strany vlád. To sa v poslednej výsledkovej sezóne podpísalo pod ich nepriaznivejšie dáta. Práve  pre tento vývoj je už zaužívané nové označenie tzv. digitálnych obrov MAGA (Microsoft, Apple, Google a Amazon). Oproti FAANG, kam patrí aj Facebook a Netflix, majú na trhu totiž oveľa stabilnejší výhľad. Ich príjem pochádza prevažne z predaja reálnych produktov, pričom pri Facebooku a Netflixe sú to príjmy z reklamy. Tá sa v ostatnom čase zo strany mnohých firiem výrazne okresávala.

Koronakríza a túžba po stabilite

Ak sa Slováci púšťajú do investovania, vyhľadávajú podľa posledného prieskumu Eurobarometra z minulého roka najmä podielové fondy a dlhopisy. Popri tradičnom sporiacom účte, ktorý využíva 70 % ľudí, Slováci potvrdili, že investujú do investičných a kapitálových životných poistení, dôchodkových pilierov, nehnuteľností či do fondov a cenných papierov. Tri štvrtiny tých, ktorí by investovali do podielových fondov, akcií či dlhopisov, sa cítia dobre informovaní o súvisiacich rizikách.

V minulosti pri investovaní úspor do fondov prevažovali jednorazové vklady vyšších súm. Vtedy vznikol mýtus, že investovanie je len pre bohatých, pretože minimálna suma jednorazovej investície sa pohybuje na úrovni niekoľko tisíc eur. Aktuálne trh praje korporátnym dlhopisom, ktoré vydávajú developeri. Ide o bezpečný nástroj na zhodnotenie peňazí. Všeobecne sa ale odporúča, že v rámci investovania by mali byť investície rovnomerne rozložené medzi korporátne dlhopisy, akcie a nehnuteľnosti a menšia časť, maximálne päť percent celkového objemu do zlata a kryptomien.Slovenskí investori mali na našom území ku koncu minulého roka  investovaných približne 7,7 miliardy eur v korporátnych dlhopisoch, z čoho 4,2 miliardy eur boli cenné papiere  slovenských  emitentov. Z celkového balíka slovenské domácnosti, teda drobní investori, držia dlhopisy v hodnote troch miliárd eur.

Mnohí Slováci sa púšťajú do investovania v rámci realít. V tomto prípade treba v prvom rade získať informácie o trhu, na ktorom sa nehnuteľnosť nachádza, vrátane analýzy a dát, ktoré napríklad definujú úspešnosť lokality, developera, prenájmov a podobne.

Lenka Buchláková

Absolventka Paneurópskej vysokej školy v Bratislave. V roku 2016 získala diplom z medzinárodných vzťahov a diplomacie na Geneva School of Diplomacy and International Relations a z medzinárodných a európskych štúdií na University of Cambridge vo Veľkej Británii a v roku 2020 diplom z Université de Genéve, v odbore ekonomika a manažment. Pracovala viac ako 11 rokov v médiách - písala pre denník Hospodárske noviny, Pravdu, rádio Aktual a pracovala aj pre viaceré lokálne televízie. Neskôr pôsobila ako ekonomická a investičná analytička v Slovenskej sporiteľni a spoločnosti FinGO.sk. Venovala sa najmä digitálnym, investičným a spotrebiteľským témam. Patrí medzi najcitovanejších bankových a finančných analytikov na Slovensku.

Chcem sa podeliť

Facebook
Twitter
LinkedIn