Súčasná situácia na trhu nepraje developerom. Pre vysoké úrokové sadzby a drahé nehnuteľnosti sa výrazne spomalil predaj novostavieb. Pociťuje to aj spoločnosť Proxenta, ktorá svoje projekty financuje kombináciou vlastného kapitálu, financií od bánk a peňazí z vydávaných dlhopisov.
Na Kube ste investovali do výrobcu cukroviniek. Prečo ste sa rozhodli investovať na tomto ostrove a prečo ste si vybrali tento sektor?
Na Slovensku máme skúsenosti s výrobou sladkostí, v Galante máme závod, kde vyrábame proteínové tyčinky. Takže výroba cukroviniek nám je blízka. A prečo na Kube? Vidím tam dlhodobo výhody, ktoré v Európe a vo vyspelom svete už nenájdeme. Na Kube sú prázdne pulty, investorov tu je vzhľadom na americké embargo veľmi poskromne. Takže sa tu prakticky nebijete s konkurenciou a máte na trhu monopolné postavenie. Samozrejme, za predpokladu, že sa dostanete do štádia, že vyrábate. Kým dokážete spustiť výrobu na Kube, tak musíte preskákať oveľa viac problémov a riešiť diametrálne odlišné projektové veci, ako keby ste sa výrobu rozhodli realizovať v Európe. Na druhej strane neriešite problém s reťazcami, neriešite problém s odbytom. Máme objemovo zaujímavú výrobu na úrovni 17-tisíc ton ročne. Predať takúto výrobu v európskom prostredí by si vyžadovalo markantné náklady na marketing, museli by sme uzatvoriť rôzne dohody a nebolo by to vôbec jednoduché. Má to svoje výhody a predstavuje to diverzifikáciu oproti európskemu prostrediu.
Najprv ste sa pustili do rekonštrukcie tejto továrne, pričom ste hovorili, že v roku 2023 plánujete spustiť výrobu naplno. Už vyrábate?
Išlo o existujúci závod, ale bola nutná kompletná rekonštrukcia. Ide o dve výrobné haly. Jedna je už zrekonštruovaná a spustili sme výrobu oblátok a sušienok. V druhej hale budeme na jeseň inštalovať technológiu na výrobu tvrdých cukríkov a raňajkových cereálií. Chceme, aby v priebehu tohto roka prvá hala naplno vyrábala na trojzmennú prevádzku. Ku koncu roka alebo na začiatku budúceho by sme radi spustili výrobu aj v druhej hale.
Na Kube je síce nízka konkurencia a prázdne regály, ale nie je tam aj nízka kúpyschopnosť?
Treba sa pozrieť na produkt, ktorý ponúkame. Ako rodič chcete svojmu dieťaťu kúpiť sladkosť a aj vy si ju chcete kúpiť. Kubánci milujú sladkosti a nemajú ich. Častokrát sa dá oblátka vnímať ako plnohodnotná náhrada jedla počas dňa. Takže z tohto strach nemáme.
Budú sladkosti určené len pre kubánsky trh alebo chystáte aj ich vývoz?
Plánujeme aj exportovať, aby sme diverzifikovali riziká a aby sme vedeli prijímať aj zahraničnú devízu. Samozrejme, najprv musíme získať patričné certifikáty a povolenia.
Kam sa dá odtiaľ vyvážať? Do USA to asi nepôjde.
Do USA určite nie, keďže americké embargo trvá už desiatky rokov a nikto ho neplánuje zrušiť. Ale je to produkt, ktorý spĺňa najvyššie štandardy kvality, takže vieme byť konkurencieschopní aj v európskom prostredí. Myslíme si, že Kuba ako taká je pomerne zaujímavá značka. Dnes si v obchode mimo cigár a rumu neviete kúpiť takmer nič kubánske. Atraktivita tohto ostrova nám dáva predpoklad, že budeme naše produkty môcť predávať možno aj v Európe. Ale v prvom rade sa z logistických dôvodov pôjdeme pozrieť do okolitých krajín.
Investovanie na Kube nesie so sebou aj veľké riziko. Spomínate to aj v prospekte k vašim dlhopisom. Konkrétne je tam uvedené, že môže nastať problém kvôli povahe kubánskej ekonomiky, štátneho zriadenia, ale riziko predstavujú aj možné sankcie. Neobávate sa, že by mohli USA na vás uvaliť sankcie?
Nie. USA sankcie na nás neuvalia. Toho sa neobávam. Embargo spôsobuje problém v tom, že nemôžete počítať s bankovým financovaním, keďže bankový svet je zatvorený voči kubánskemu prostrediu. Musíte preto vedieť financovať projekt z vlastných zdrojov alebo nájsť na to iné prostriedky. My tento projekt spolufinancujeme s našimi investormi. Ale je pochopiteľné, že táto investícia predstavuje zvýšené riziko. Na druhej strane vidíme, že sa to odráža vo vyšších maržiach a ziskovosti. Čísla, ktoré dosahujeme v kubánskom prostredí, by sme nikdy neboli schopní docieliť v Európe. Na Kube ste v riadenej ekonomike a keď ste monopolom, tak sa to odráža aj v tom, že si určujete cenu. My si ju dohadujeme so štátom, ale máme to nakalkulované tak, aby sa nám to oplatilo. Musíme vidieť profitabilitu, aby sme boli ochotní a schopní znášať riziko. Najväčšie riziko, ak nejaké vôbec existuje, tak je politické – ak by napríklad prišiel nejaký nový Che Guevara a začal robiť veci, s ktorými aj tak dnes nikto nepočíta. Ja osobne sa toho neobávam. Kuba sa naopak dnes otvára investorom ale aj podnikaniu ako takému. Veľmi zásadne sa mení politika smerom k podnikaniu domácich ľudí, takže realitou začínajú byť malé a stredné podniky.
Ďalej sa v rozhovore dočítate aj to:
- Prečo sa úroky pod jedno percento už nevrátia.
- Ako Proxente pomohol pád Arcy.
- Prečo firma, ktorá vydáva dlhopisy nevlastní projekty, ktoré sa z dlhopisov financujú.
- Koľko peňazí má Proxenta požičaných prostredníctvom zmeniek.
Celý rozhovor nájdete na tomto linku.
