Rekordné nárasty ale aj rekordné prepady. Taký je príbeh virtuálnej meny bitcoin (BTC). Ten sa z ničoho nič objavil pred viac ako desaťročím s ambíciou vytvoriť nezávislú menu, teda takú, ktorú by nemohli ovplyvňovať ani politici, ani centrálne banky. Medzičasom sa z blockchainovej technológie stala investičná lahôdka.
Ak určité obdobie v americkej histórii nazývame zlatou horúčkou, dnes by sme mohli hovoriť o horúčke bitcoinu. Mnohým investorom, ktorí zainvestovali dostatočne skoro, umožnil bitcoin veľmi pekne zarobiť. Nedávno prekonal hodnotu 64-tisíc dolárov.
A pritom začínal na niekoľkých dolároch. No bude tento rast pokračovať aj naďalej? Investičná banka Guggenheim Investments, ktorá spravuje aktíva v hodnote viac ako 200 miliárd dolárov, predpovedá, že BTC by sa mohol dostať až na 400-tisíc dolárov.
“Jedným z dôvodov volatility bitcoinu je to, že trh je zatiaľ veľmi malý. Oproti tradičnému finančnému trhu je ešte v plienkach a tým pádom na nejaký cenový pohyb stačí trošku väčší prísun kapitálu. To sa bude samozrejme zmenšovať. Čím bude cena bitcoinu vyššia, tým nižšia bude jeho volatilita,” povedal CEO spoločnosti Fumbi Juraj Forgács.
Jed na potkany?
BTC rozdeľuje investorov do dvoch táborov. Priaznivci, najmä technologickí inovátori, chcú mať virtuálnu menu vo svojej virtuálnej peňaženke. Na druhej strane sú tradiční a konzervatívni investori, ktorí nevedia prísť bitcoinu na meno. Legendárny Warren Buffett ho dokonca nazval jedom na potkany. O to viac zaujal krok Elona Muska a spoločnosti Tesla, ktorá nakúpila bitcoin za 1,5 miliardy dolárov.
“Elon Musk a Tesla nie je prvá spoločnosť, ktorá investuje do bitcoinu. Už tu bolo niekoľko veľkých hráčov, ktorí to počas minulého roka skúsili. Máme tu novú skupinu hráčov, ktorá skupuje bitcoiny a rozbieha preteky v akumulácii bitcoinu na veľmi dlhé obdobie,” vysvetľuje Forgács.
“Tieto spoločnosti sa snažia sprostredkovať nákupy svojich služieb alebo tovarov v bitcoinoch. Samozrejme, že si chcete nechať zaplatiť za svoju službu niečím, čo má potenciál rásť,” dodáva analytik Across Private Investments Dominik Hapl, podľa ktorého je výhodou bitcoinu to, že sa podobá zlatu. Čiže z dlhodobého hľadiska sa neznehodnocuje, pretože jeho množstvo je obmedzené. Maximálny počet, ktorý bude do budúcna možné vyťažiť, je limitovaný na 21 miliónov. Pritom dnes je už na svete zhruba 19 miliónov kusov. Nevýhodou bitcoinu je podľa Hapla to, že na rozdiel od zlata je “stratiteľný”. Uchováva sa totiž na hardvéri, ktorý sa môže pokaziť a znehodnotiť a tým môžete prísť aj o bitcoiny.
„
“
Stabilita vyzerá inak
Bitcoin bol vytvorený v roku 2009, uprostred globálnej finančnej krízy, tajomným kóderom pod menom „Satoshi Nakamoto“. Jeho identita zostáva doteraz neznáma. V roku 2011 sa hlavným developerom bitcoinu stal Gavin Andresen. Vtedy mal prakticky nulovú hodnotu a postupne sa dostal na hodnotu 1 amerického dolára. Za posledných päť rokov jeho hodnota vzrástla o viac ako 5 700 percent. Keď sa pozrieme na cenový graf bitcoinu, tak vidíme, že jeho hodnota je všetko iné, len nie stabilná. Bitcoin má za sebou ostré rasty a strmé pády.
Bitcoin má aj dobré správy. Už dávno to nie je iba okrajová zábavka. Stále viac sa stáva súčasťou mainstreamu. PayPal v októbri oznámil, že umožní používateľom nakupovať a predávať kryptomeny na svojej platforme. Začiatkom júna sa zase stredoamerický Salvádor stal prvou krajinou, ktorá prijala bitcoiny ako zákonné platidlo.
Takto funguje bitcoin
Fascinujúcou novodobou kryptomenou sa dá platiť prostredníctvom úplne decentralizovanej P2P siete. Jedinečnosť BTC je v tom, že je úplne decentralizovaná. Je zámerne navrhnutá tak, aby nikto, vrátane jej autorov, záujmových skupín alebo vlád, nevedel menu umelo ovplyvňovať, falšovať, aby vôbec nebolo možné zhabať bitcoin účty, kontrolovať tok peňazí alebo spôsobovať infláciu. V sieti neexistuje nijaký centrálny bod, ani nikto, kto by vedel o sieti rozhodovať. Bitcoin je deflačná mena. Celkové množstvo peňazí je konečné a je dopredu známe a jeho uvoľňovanie do obehu sa definuje iba matematickými zákonmi. V sieti prebiehajú platby za minimálne alebo nulové náklady.
Neekologická mena?
Táto nezávislá internetová open-source kryptomena čelí kritike ekologických hnutí. A to pre vysokú spotrebu elektrickej energie, ktorá je potrebná na jej ťažbu. Univerzita v Cambridge zverejnila dáta o spotrebe elektrickej energie, ktorú potrebuje celá sieť bcoinu. Ide o tzv. bitcoinové farmy, ktoré na svoju prevádzku potrebujú ročne až 129 terawat-hodín elektrickej energie. Ak by bol bitcoin krajinou, tak by sa v rebríčku spotreby elektrickej energie vyšplhal na 29. miesto zo 196 sledovaných krajín. To by stačilo celému Slovensku na viac ako päť rokov. A to už je čo povedať.
