Ceny, úroky, dane či štátne výdavky nie sú náhodné – ovplyvňuje ich monetárna a fiškálna politika. V relácii Čas sú peniaze vysvetlil Slavomír Frešo, analytik investičnej skupiny Proxenta, v čom sa líšia, ako fungujú a prečo by ich mal pozorne sledovať každý, kto investuje.
Dva odlišné nástroje, jeden cieľ: stabilná ekonomika
Monetárna a fiškálna politika sú dve rozdielne, no navzájom prepojené stratégie, ktorými sa usmerňuje vývoj hospodárstva. Aj keď sa často používajú technické výrazy, ich vplyv cíti každý – od výšky úrokov na hypotéke až po ceny v obchode.
„Monetárna politika je v rukách centrálnej banky – v našom prípade Európskej centrálnej banky (ECB),“ vysvetľuje Slavomír Frešo. „Jej úlohou je riadiť množstvo peňazí v obehu a určovať úrokové sadzby. Na Slovensku síce máme Národnú banku Slovenska, ale zavedením eura, všetky hlavné rozhodnutia robí práve ECB.“ Na druhej strane stojí fiškálna politika – tá patrí vláde. „Fiškálna politika znamená, že štát rozhoduje o daniach, výdavkoch a rozpočte. Inými slovami: ECB točí ventilom peňazí, zatiaľ čo vláda nastavuje kohútiky daní a štátnych výdavkov,“ dodáva Frešo.
Čo má v rukách ECB?
Centrálna banka má viacero silných nástrojov. Medzi tie najdôležitejšie patria:
- Kľúčové úrokové sadzby (napr. refinančná alebo depozitná),
- Operácie na voľnom trhu, teda nákup a predaj dlhopisov (tzv. kvantitatívne uvoľňovanie),
- Povinné minimálne rezervy bánk,
- A najnovšie aj komunikačné nástroje – tzv. forward guidance.
„Po aprílovom zasadnutí znížila ECB kľúčovú sadzbu na 2,40 %. To je signál pre komerčné banky, aby znižovali úroky napríklad na hypotékach. A zároveň guvernér našej NBS Peter Kažimír naznačil, že môže dôjsť aj k ďalšiemu zníženiu,“ hovorí Frešo. Takéto rozhodnutia môžu výrazne ovplyvniť, ako sa správajú banky, podnikatelia aj bežní ľudia – od úverov, cez investície až po spotrebu.
Monetárna vs. fiškálna politika
Zatiaľ čo monetárna politika je spoločná pre celú eurozónu, fiškálnu si riadi každá krajina sama. V prípade Slovenska ide o rozhodnutia vlády a ministerstva financií. „Tento rok slovenská vláda správne vyhodnotila, že verejné financie nie sú v dobrom stave. Zaviedla preto konsolidačné opatrenia – napríklad zvýšenie DPH a nové dane. Cieľom je vybrať viac peňazí od občanov a firiem, aby sme znížili deficit a verejný dlh,“ opisuje Frešo.
Monetárna politika je spoločná – všetky krajiny eurozóny ju zdieľajú. To má výhody aj nevýhody. „Výhodou je, že v čase krízy nebola slovenská mena slabšia ako nemecká – euro nám dalo stabilitu. Nevýhodou však je, že sa nevieme odlišovať. Nemôžeme si napríklad prispôsobiť úroky špeciálne pre Slovensko,“ vysvetľuje Frešo. Naopak fiškálna politika je lokálna – teda oveľa bližšia bežnému občanovi. A vláda s ňou môže narábať smerom k investíciám, sociálnym dávkam alebo rozvoju infraštruktúry. „Je to nástroj, ktorým vie štát priamo ovplyvniť kvalitu života ľudí – ale v čase konsolidácie z neho cítime skôr obmedzenia než podporu,“ hovorí analytik.
Záverečná rada Slavomíra Freša je jasná – ak chcete zodpovedne investovať alebo len rozumieť pohybom vo vlastnej peňaženke, sledujte obe politiky. „Úrokové sadzby vám určujú cenu peňazí, fiškálna politika zase naznačuje, kam štát smeruje svoje zdroje. Sledujte vývoj sadzieb ECB, pripravovaný štátny rozpočet aj to, koho sa budú týkať ďalšie dane – ovplyvní to vaše rozhodnutia, investície aj zisky,“ uzatvára Frešo.
Viac informácií sa dozviete vo videu nižšie:
